reklama

Kanada I. - 60 dní v Kanade sám, ako mi toto mohlo napadnúť?

Prvý diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. Tento diel sa venuje tomu, prečo som sa (práve) do Kanady vlastne rozhodol ísť..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

"Neviem, či sa mi chce a neviem ani či mi to finančne víde", bolo vyjadrenie môjho kamaráta po pol roku, odkedy sme sa dohodli, že v lete 2016 ideme do USA na dvoj - trojtýždňový výlet. Vtedy bol ale už prelom apríla a mája a ja som sa do USA tešil a preto som sa rozhodol, že sa toho nevzdám a pôjdem sám. Necítil som sa ale na to, ísť a všetko zariadiť úplne sám. Rozhodol som sa pre cestovku BUBO a jej výlet z Toronta do Washingtonu.

V júly 2016 som pristál v Toronte a bol som neskutočne ohúrený všetkým naokolo. Absolvoval som CN Tower, hokejovú sieň slávy aj trh svätého Lawrenca (najznámejší trh v Toronte), kde som na vlastné oči videl, čo znamenajú tie druhotriedne potraviny, ktoré chodia na Slovensko. Napriek týmto splneným detským snom to nebolo to, čo ma na Toronte a neskôr všeobecne Kanade zaujalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Bol to pocit, ktorý som zažil či už pri nočnej prechádzke po Yonge street (najdlhšej ulici sveta), po vstúpení na vlakovú stanicu alebo kráčaní k Rogers centre (viacúčelový štadión v Toronte) spolu s fanúšikmi domáceho baseballového tímu Blue Jays. Tento pocit ale dodnes neviem definovať. Situácie, keď som mal ja osobne aj z ľudí naokolo pocit, že sa cítime všetci slobodní a rovnocenní, bez ohľadu na akýkoľvek prejav nášho správania. Pritom vieme spolu všetci bez problémov vychádzať. Niečo, čo som na Slovensku ani v žiadnej inej krajine, v ktorej som predtým bol necítil. Stratil som tento pocit aj neskôr v USA. Rozmýšľal som nad tým ešte veľmi dlho, o čo tam vlastne presne išlo, čo je tam iné ako v hocijakej inej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V lietadle cestou domov som sa dal do reči so staršou pani zo San Diega (USA). Pýtala sa ma, čo sa mi najviac na Amerike páčilo. Moja odpoveď bola jasná: Kanada, ale neviem prečo. Bolo to len o tých pocitoch, ktoré som nevedel presne definovať. Vtedy som netušil, že jej odpoveď mi zmení ak nie život, tak nasledujúce roky môjho života. "Mal by si skúsiť chvíľu žiť v kanadskej rodine, aby si zistil, aký je tam reálny život. Spoznať problémy bežných ľudí a spoznať krajinu viac ako z turistického pohľadu". Vtedy som si povedal, že toto sa mne určite nepodarí. Neviem si to predstaviť zo žiadneho hľadiska. Proste sci-fi film.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Neskôr som precestoval ďalších pár krajín a v žiadnej z nich som sa necítil ako v Kanade. Stále viac som rozmýšľal čo je tam také iné, čo ma fascinuje. Návrh mojej spolucestujúcej mi stále znel v hlave a ja som začal uvažovať, či to naozaj nie je splniteľné.

Po niekoľkých týždňoch "googlenia" a uvažovania som spravil rozhodnutie, ktorému dodnes nemožem uveriť. Pôjdem sám na 2 mesiace do Vancouveru študovať angličtinu, cestovať a budem bývať v kanadskej rodine. Určite toto rozhodnutie nebolo len tak, asi týždeň som odkladal samotné objednanie lebo som stále váhal, či do toho naozaj idem. Potom som sa ale prekonal a zaplatil zálohu. Vtedy som si vôbec neuvedomoval, do čoho som sa pustil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O pár týždňov neskôr si kupujem letenky a až teraz si začínam uvedomovať do čoho idem. Zdá sa mi to ale ako dobrý nápad. V tom období som končil vysokú školu a počas celého štúdia som nemal pred očami nič iné, iba to, ako pôjdem po obhajobách diplomovej práce domov a budem mať konečne od školy pokoj. Niečo podobné som zažil v cyklistike, keď dva roky môjho úsilia smerovali k tomu, aby som sa dostal na Majstrovstvá Európy a Svetový pohár, ktoré sa konali týždeň po sebe. Žiadny ďalší cieľ som nemal. Na ME aj Svetový pohár som sa nominoval ale v nasledujúcich mesiacoch prišiel pocit, že som nevedel nájsť motiváciu. Niečo ako obrovské uspokojenie s tým, čo sa mi podarilo a čo ďalej? V cyklistike som motiváciu našiel až po viac ako roku. Tomuto som chcel predísť vo svojom ako profesnom živote tak všeobecne.

Mal som predstavu o tom, čo chcem robiť v živote ako v práci, tak vo svojom voľnom čase. Koho a či vôbec niekoho hľadám. Pevne som veril, že tieto dva mesiace mi to pomôžu ujasniť a vrátim sa s motiváciou a novými cieľmi.

Predovšetkým som ale dúfal, že pochopím o čom mi pani v lietadle hovorila. Prečo si myslí, že sa mi Kanada nebude tak páčiť, keď tam budem aj o niečo viac ako turista na dovolenke? Čo je v tej Kanade také iné, čo ma zaujalo a neviem to ani definovať?

Ďalší diel: Kanada II. - Prvé dojmy: Vancouver 

Helmut Posch

Helmut Posch

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  108x

Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík:  Irán 2018 - krajina inflácieMyanmar 2019 - domov budhizmuTranssibírska magistrála 2020Gruzínsko & Arménsko 201960 dní v Kanade (2017)Cestovateľské jednorázovkyMúdrostiOpustené miesta

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu