reklama

Kanada II. - Prvé dojmy: Vancouver

Druhý diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. V tomto diely píšem o mojích prvých zážitkoch po príchode do Vancouveru. Článok nadväzuje na prvý diel seriálu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Len pár dní pred odletom si vyhľadávam moju "kanadskú mamu" na sociálnej sieti a zisťujem, že je silno kresťansky orientovaná. V tom momente som mal pred očami moju babku a jej: "Musíš veriť v Boha!", "Nikto si nemôže dovoliť spochybňovať Boha!", "Musíš ísť v nedeľu do kostola, to sa proste musí!". Ak ma toto čaká nasledujúce dva mesiace, asi to nezvládnem. Začínam pochybovať, či to bol dobrý nápad.

So slzami v očiach od vzrušenia nastupujem do lietadla AirCanada a absolvujem prvú časť cesty do Toronta. Po deväť aj pol hodinovom lete musím čakať na ďalší päť hodinový let do Vancouveru. Je mi zle pri predstave ďalších piatich hodín v lietadle a preto sa prechádzam po letisku. Priebežne stretávam páry rovnakého pohlavia, ľudí všetkých existujúcich vierovyznaní a farieb pleti. Opäť som vo svete, kde spolu všetci vedia vychádzať a zmocňuje sa ma ten "nedefinovateľný pocit".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mňa tu čaká prvá lekcia, keď do lietadla so mnou nastupuje niekoľko desiatok moslimov, ktorý sa v priebehu letu veľmi často a zvláštne prehádzajú po lietadle. Naháňa mi to strach ale nakoniec sa nič nestalo. Moje predsudky dostávajú prvé rany a to nevedia, že sú na začiatku svojho konca.

Obrázok blogu

Po prílete do Vancouveru ma už čaká môj dohodnutý odvoz - asi 100 kilogramová, 150 centimetrov vysoká černoška so slovami: "Ahoj Helmut! Čaká ťa dobrodružstvo, si pripravený?". Vtedy som ešte netušil, aké veľké to dobrodružstvo bude ale odpovedám jej: "Jasné, poďme na to!". Vedie ma rýchlym krokom cez parkovisko k dodávke, kde ma už čaká vodič Jeff a ďalšia študentka zo Švajčiarska. Prehodíme pár slov odkiaľ kto je a nasadáme do dodávky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vraj budem vystupovať ako prvý. Cez Google street view som si pozrel, kde budem bývať, aby som nezažil šok z niečoho príliš dobrého alebo príliš zlého. Takže viem do čoho idem. Vystupujem z dodávky na mieste môjho pobytu. Otáčam sa k domu s terasou, basketbalovým košom a záhradou. Tento dom by podľa Google street view mal byť ten, kde budem nasledujúce 2 mesiace bývať. V tom na mňa zakričí Jeff, že dom je na druhej strane ulice. Nemôžem uveriť tomu, že to myslí vážne.

Moje prechodné bydlisko
Moje prechodné bydlisko 

Okná zaplátané doskami, dom ošarpaný, bohvie čo bude vo vnútri. Dúfam, že sa Jeff pomýlil a tento dom nie je ten správny. Zvoníme a dvere mi otvára osoba, ktorú som si našiel na sociálnej sieti. Marlene z Filipín ma pozýva dovnútra a hneď od začiatku si všímam dve veci: všade naokolo kresťanské symboly a pravidlá správania sa nalepené kde bolo miesto. Zvnútra dom vyzerá oveľa lepšie a to ma trocha ukludní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po ukázaní mojej izby dostávam asi pol hodinový príhovor o pravidlách správania sa v tejto rodine. Pri niektorých sa zamýšľam, čo mi tým chcela Marlene povedať: "Po použití musíš záchod spláchnuť", "Ak omočíš dosku alebo zem, utri to", "Nejedz jedlo z tanierov ostatných, pokiaľ ti to nedovolia". Aktuálne budem bývať s piatimi ďalšími študentami z Francúzska, Brazílie, Česka a Mexika. Marlene má aj jedného syna Emjaea.

Obrázok blogu

Asi toho bolo na mňa príliš veľa naraz a preto sa rozhodnem ísť sa prejsť po okolí. Ulice naokolo sú pekné a nachádzam aj 7-Eleven a pumpu v blízkosti domu. Super, tu budem môcť nájsť stravovaciu záchranu keď bude veľmi zle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Okolité domy
Okolité domy 
Ulice Vancouveru
Ulice Vancouveru 

Celá ulica je ale zrazu plná rôznych ázijských obchodov odkiaľ vychádza neskutočný smrad. V týchto obchodoch predávajú potraviny? Och, prosím nech tu Marlene nenakupuje. Sadám si na lavičku a pýtam sa sám seba, ako tu mám vydržať? Vancouver som si predstavoval inak ako špinavú ázijskú ulicu plnú smradľavého mäsa.

Ázijská ulica
Ázijská ulica 

Zhrozený sa vraciam do domu, spoznávam mojich spolubývajúcich a idem skoro spať, keďže som po tomto všetkom extrémne unavený. Na druhý deň doobeda idem s mojou kanadskou mamou kúpiť "električenku" a umyť auto. Marlene spoznávam ako milú ale prísnu ženu, ktorá mi hovorí to, čo všetci: moja angličtina je dobrá, ale strašne rýchlo rozprávam a potom mi nie je rozumieť. Na moje prekvapenie, nepadá žiadne poučovanie ohľadom viery v Boha. Hm, už teraz je iná ako moja babka ...

Po návrate dostávam obed, kukuricová polievka a k tomu tri kuracie nugetky asi 2x5 centimetrov. Ostávam sedieť pri stole, pretože očakávam, že príde aj druhé jedlo. Po 15 minútach hrania sa na telefóne to pochopím a polo-hladný odchádzam na autobus smerom do centra mesta. Začínam zisťovať, že na stravu miniem oveľa viac ako som pôvodne plánoval. Neskôr mi to Marlene vysvetľuje, vraj v Kanade je zvykom obedovať iba malé jedlo a hlavné jedlo dňa je večera. Tak si hovorím, super aspoň sa večer dobre najem.

Keď dorazím do centra Vancouveru ostávam uchvátený príjemnosťou okolitých ľudí, zeleňou v centre mesta a hlavne neskutočným Canada Place. Je to miesto, kde kotvia obrovské výletné lode v pozadí s horami nad severným Vancouverom. Na tomto mieste som odvtedy bol každý deň, lebo pohľad z neho bol neopísateľný. Zastavím sa ešte v Subwayi zaplniť prázdne miesto v žalúdku a smerujem "domov". Prvý krát nazvem moje prechodné bydlisko vo Vancouveri domovom, čo sa mi ešte nikde na svete nestalo. Práve preto o samotnom meste Vancouver spravím samostatný diel tejto série.

Vancouver Lookout tower
Vancouver Lookout tower  
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Canada Place
Canada Place 
Obrázok blogu
Ten najkrajší pohľad vo Vancouveri
Ten najkrajší pohľad vo Vancouveri 

Po príchode "domov" si ľahnem ešte do postele dospať časový posun, až kým ma nezobudí Marlene s večerou. Mierne oťapený prichádzam k stolu s nádejou veľkej večere a teda hlavného jedla dňa. Pohľad na môj tanier ma mierne šokuje a žalúdok po absolvovaní časového posunu má čo robiť, aby toto hlavné jedlo dňa zvládol :).

Večera
Večera 
Spoločná fotka po večeri
Spoločná fotka po večeri 

Večera je za mnou a ja som plný očakávaní, aké ďalšie prekvapenia a šoky mi pripraví ďalší deň, môj prvý v škole ILAC ...

Ďalší diel: Kanada III. - Škola ILAC Vancouver, ako to tu funguje?

Helmut Posch

Helmut Posch

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  108x

Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík:  Irán 2018 - krajina inflácieMyanmar 2019 - domov budhizmuTranssibírska magistrála 2020Gruzínsko & Arménsko 201960 dní v Kanade (2017)Cestovateľské jednorázovkyMúdrostiOpustené miesta

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu