Kanada III. - Škola ILAC, ako to tu funguje?

Autor: Helmut Posch | 17.4.2018 o 15:15 | (upravené 22.4.2018 o 20:40) Karma článku: 2,89 | Prečítané:  1185x

Tretí diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. V tomto diely píšem o fungovaní a niektorých zážitkoch v mojej škole. Článok nadväzuje na druhý diel seriálu.

ENGLISH VERSION BELOW

Tento článok je aj mojim pohľadom na fungovanie školy ILAC pre prípadných záujemcov.. Dúfam, že ním pomôžem tým, ktorí uvažujú o štúdiu angličtiny v Kanade a nevedia sa rozhodnúť, ktorú školu si vybrať. Článok nie je nikým podporovaný.

ILAC - International Language Academy of Canada je jazyková škola v Toronte a Vancouveri, sústrediaca sa výhradne na výučbu angličtiny pre zahraničných študentov. Zakladá si na multikulturalizme a je ocenená niekoľkými cenami každý rok. Ja som si ju vybral predovšetkým preto, lebo bola cenovo oveľa dostupnejšia ako napr. EF, ktorá má na Slovensku veľmi silný marketing. 

Prvá cesta do školy je pre mňa dôkazom, že nie je nemožné ísť v nepreplnenom autobuse alebo metre aj v tých najviac vyťažených hodinách. Čaká ma vstupný test. Tento test sa skladá z písania, počúvania a gramatiky. Slúži na to aby som bol zaradený do správnej triedy podľa mojej úrovne angličtiny. Vyberám si tu aj formu môjho štúdia. Volím si 26 hodín týždenne všeobecnej angličtiny + 4 hodiny voliteľného predmetu, čo je pre mňa rozprávanie. Je možnosť menej aj viac intenzívnych kurzov. Nasleduje prednáška o správaní sa v škole aj mimo nej, prehliadka jednotlivých budov školy a prvý deň je za mnou.

Večer dostávam email zo školy, že moja úroveň je 12 z celkových 17. Neskôr si ale všímam, že veľké množstvo ľudí dostalo na začiatku úroveň 12. Ak bol niekto príliš slabý následne počas výučby, väčšinou požiadal o preradenie nižšie. Domnievam sa teda, že po vstupnom teste sa študenti rozdeľujú na iba pár úrovní a očakáva sa, že sa to vyjasní počas štúdia. Čo občas prinášalo nepríjemné situácie, keď sa naozaj slabí študenti ocitli medzi lepšími.

V triede (10 - 15 študentov) sme všetci noví, takže každý je trocha hamblivý. Až si ku mne sadá Japonec Yoshimiro. Nikdy nezabudnem na jeho prvé vety, keď sa s niekým zoznámil:

(Yoshi) Ahoj, ako sa voláš?

(ja) Ahoj, Helmut a ty?

(Yoshi) Ja som Yoshimiro ale môžeš ma volať Yoshi. Môžeš mi prosím ťa napísať tvoje meno do zošita?

Bol to práve on, kto mi ako prvý otvoril oči v tom, ako dvaja rovesníci môžu vnímať svet inak. Aké rozdielné zvyky a spôsoby správania sa uznávame ale pritom pokiaľ chceme, môžeme byť super kamaráti. Tiež on bol prvý, ktorý mi ukázal aké ťažké môže byť rozumieť Japoncovi, keď hovorí po anglicky. Niektoré naše prvé konverzácie boli naozaj iba rukami, nohami a vyzerali sme skôr ako level 1 a nie level 12. Neskôr mi vysvetlil. že pre Japoncov je angličtina extrémne ťažká, kvôli tomu, že je to pre nich ako úplne iné písmo tak úplne iný princíp skladby jazyka. Aj to je dôvod, prečo v ILACu je neskutočné množstvo Japoncov.

S Yoshim som chodil pravidelne na obednú prestávku, kde sme pojedali svoje chleby, prípadne tortily, ktoré nám zabalili do školy v našich rodinách. Pre mňa to bola skôr desiata a obed sa konal až po škole v miestnych rýchlych občerstveniach a keď už som to nezvládal tak aj reštauráciach. Práve pri týchto obedoch sme rozoberali otázky mojej a Yoshiho kultúry.

Čo si veľmi dobre pamätám je, keď som nadhodil aké je Vancouver veľké mesto. Yoshi si najprv myslel, že mi nerozumie ale neskôr ma vysmial s tým, že mám prísť do Tokia. On považuje Vancouver za malé kludné mesto. Nechcel som mu veriť keď mi povedal, že v japonských školách učia, ako v akej situácii klopať na dvere, koľko razy a ako silno. Pri pracovnom pohovore vás podľa too budú súdiť. Mierne nepríjemná situácia bola, keď sa ma pýtal, čo je na Bratislave také, čo musí človek vidieť a prečo. Vtedy som si uvedomil, že žijem v maximálne nezaujímavom meste alebo som iba nevzdelaný blbec. Alebo si iba neviem vážiť to, čo mám pred očami každý deň?

Každé 4 týždne nás čaká záverečný test semestra. Na základe neho môžeme ostať na danej úrovni alebo postúpiť o jednu až dve úrovne vyššie, podľa toho aké výsledky dosiahneme. Jeden takýto test sa koná aj po 2 týždňoch ale býva oveľa ťažší a musíte dosiahnuť lepšie výsledky aby ste postúpili. Ja som v prvej polovici semestra tesne nepostúpil a na konci semestra som postúpil o dve úrovne na úroveň 14. Na konci druhého semestra som postúpil na úroveň 15, to som ale už v ILACu končil a smeroval domov.

Čiastočne sklamaním pre mňa bolo, že nie všetci učitelia sú rodení anglicky hovoriaci ľudia. Ide o učitelov z celého sveta, ktorých angličtina je ale výborná na rozdiel od učiteľov angličtiny na slovenských školách (vlastné skúsenosti). Ja som mal napríklad učiteľov a učiteľky z Iránu, Kostariky, Spojených Arabských Emirátov ale aj Kanady a Nového Zélandu. Čo neskôr hodnotím ako pozitívum, keďže som sa v priebehu štúdia musel naučiť porozumieť rôznym prízvukom a spôsobom výučby. Pristúp drvivej väčšiny učiteľov bol fantastický a úplne inak sa študuje, keď učiteľ príde na hodinu so zápalom pre vec a nepovie vám medzi dverami svojim pohľadom, že svoju prácu neznáša. A tiež vás ...

Moja prvá učiteľka bola Ashraf z Iránu, krajiny kde je mojim snom ísť. Okrem jej neskutočne priateľského prístupu, kde som naozaj po dlhom čase zažil, že učiteľ bol mojim kamarátom a nie nepriateľom, mi ukázala, aké jednoduché to v živote mám. Vždy som mal pocit, že z mojej životnej pozície odísť do krajiny ako Kanada alebo Austrália žiť je veľmi ťažké lebo musím opustiť svojich kamarátov, rodinu a bojovať o svoje miesto na opačnej strane sveta. Keď nám rozprávala o jej odchode z Iránu a stabilizovaní sa v Kanade tak som ju neskutočne obdivoval. Od toho ako ju ponižovali v práci v Iráne kvôli miestnemu náboženskému nastaveniu, cez to ako jej rodina nesúhlasila s jej odchodom a ona musela o to bojovať so svojími najbližšími až po prácu zadarmo po príchode do Kanady aby vôbec mala šancu získať v Kanade neskôr normálnu prácu. Všetko len preto lebo vnútorne nesúhlasila s režimom, ktorý v Iráne vládne a chcela byť slobodná. Moje problémy sú len pár percentami z toho, čím si musela prejsť ona a zvládla to.

Fantastické na ILACu je to, že pomáha robiť aj mimoškolský program. Každý deň sú na pláne nejaké aktivity od prechádzok, športových akcií až po návštevy múzeí. Veľmi zaujímavou akciou je posledný piatok pred koncom semestra, keď si trieda zvolí ľubovolný program počas výučby. My sme tak boli na escape room hre a na obede v brazilskom steak house. Je to výborná príležitosť na lepšie zoznámenie sa a nakoniec veľmi uvoľnené a nesílené rozprávanie po anglicky, čo je práve to, kde ja mám pocit, že som sa najviac naučil.

Keďže provincia Britská Kolumbia je fantastická ako celok, majú neskutočne dobre vymyslené aj dni pracovného voľna. Každý prvý piatok v mesiaci je voľný. Nie sú teda sviatky fixované na dátumy ako to máme my a nakoniec to víde na víkend a nič z toho nikto nemá. Takže v tieto piatky sa neučí ani v ILACu.

V ILACu som stretol ale aj najlepšieho učiteľa môjho života. Volal sa Tim a je z Nového Zélandu. Každé ráno nás čakal plný elánu a pripravený na celý deň. Dokázal nám veci vysvetlovať do akýchkoľvek podrobností úžasne zrozumiteľným spôsobom. Navyše je rodený anglicky hovoriaci človek, takže nám vedel vysvetliť zmýšlanie takýchto ľudí pri tvorbe nových slov, význame existujúcich slov a podobne. Často s nami robil rôzne hry a súťaže, kde sme sa ako trieda neskutočne zabavili. Neskôr nám vysvetlil čo takýmito súťažami zamýšľa a aký to má zmysel pre naše zlepšenie sa. V jeho triede mi bolo ľúto, že sa už deň končí.

Ak sa niekto zamýšľa nad tým, akí boli ostatní študenti tak z 99% boli všetci veľmi priateľský a nebolo badať žiadne konflikty ani neprajnosť. Napriek tomu, že v jednej budove boli ľudia zo stoviek krajín a kultúr.

Ak sa mi niečo na ILACu nepáčilo tak to boli mierne abstraktné úrovne jazyka teda od 1 po 17. Neexistuje priame mapovanie na CERF a pokiaľ viem ani na IELTS. V tomto je EF lepší, ale neviem o dôvode prečo by to stálo za tú vyššiu sumu. Navyše v rodinách sme mali mierne voľnejšie pravidlá ako študenti EF. Tiež v ILACu pri každom posune o dve úrovne si potrebujete zakúpiť novú knihu za 60 CAD. Čo pokiaľ vás zaradia do nesprávnej úrovne na začiatku, prípadne robíte rýchly progres môže nahnevať. Preto je super, požičať si alebo kúpiť si knihu od niekoho, kto ju už nepotrebuje.

Za mňa bol ILAC super rozdhodnutie a iba vám ho môžem odporúčiť :).

 

Ďalší diel: Kanada IV. -  Výlet do Skalnatých hôr

 

Canada IV. - ILAC, how does it work there?

This blog post is my opinion about school ILAC for people that think about studying there. I hope I can help them to decide which school to choose if they think about studying English in Canada. This blog post ist not supported or paid by any organization.

ILAC - International Language Academy of Canada is English language school in Toronto and Vancouver. It's idea is base on multiculturalism and it is awarded by a lot of prizes every year. I chose ILAC because it is much cheapier than e.g. EF, which has a huge marketing in Slovakia.

As the first thing I find as impressive for me during my first way to ILAC is that it is really possible to travel in not overcrowded bus and subway even during rush hours. Every three minutes there is another subway coming, awesome. Entry test is the main program of the first day at ILAC. They classify students to levels from 1 to 17 based on it's results. There are three parts - grammar, writing and listening. I choose also intensity of my study program which will be 26 hours of general English + 4 hours of speaking. There are more intensive and also less intensive programs with different options for the 4 hour part of program. After that they show us ILAC buildings and the first day is done.

It's evening and I get email from school, that my level is 12. Later I find out that a lot of people got level 12 at the beginning of their studies. If somebody is not good enough they often require to move them to lower level. Probably after the entry test there are only a few levels to get and they expect you will change it if you won't be able to study on your level. That's not so nice for students, but you can not say what level somebody is after one test I guess.

We are all new in our class (10 - 15 students), so everybody is pretty shy, until one Japanes guy is sitting in front of me. His name is Yoshimiro and I will never forget his first words everytime he get to know somebody new:

(Yoshi) Hi, what's your name?

(Me) Hi, I´m Helmut and and you?

(Yoshi) I'm Yoshimiro but you can call me Yoshi. Can you write me your name here (pointing at his excercise book)?

It was just him who opened my eyes as the first one, how different two same age boys can see the world. We were super different in terms of behavior and thinking but we are still able to be very good friends. He was also the first one who showed me how difficult it could be to understand Japanese guy when he is speaking in English. Sometimes, from the beginning, we had to use just hands and legs to explain something. Exactly like level 1 not level 12. Later, he explained me that for Japanese people English is very hard because of different alphabet and language structure. That's also reason why there is so many Japanese people at ILAC.

We went for a lunch break almost everyday to Canada place, where we were eating breads from our homestay families. For me it was just a snack and I had lunch later in local fast foods or restaurants, when I was sick from fast food meals. Just during these lunch breaks we were talking about differences between my and Yoshi's culture.

I remembered one situation very well, when I told him how big city Vancouver is. Yoshi had thought that he doesn't understand me but later he started to laugh and told me to come to Tokio. He thinks that Vancouver is small and calm city. I didn't want to believe him that in Japan they teach students how strongly, how many times and in what situation knock on the door. They may consider your not correct knocking when you are applying for a job. It was a little bit annoying situation when Yoshi asked me what is the nicest and the must see thing in Bratislava and why. At that moment, I realized that I live in absolutely boring city or I'm just stupid. Or I can't appropriate something I can see everyday?

At ILAC you are tested each 4 weeks (final test). Based on it's results you keep your current level, level up once or level up twice. There is also test after two weeks (mid term test) but it use to be more difficult and you must have better results to level up. I didn't level up after first mid term test but I leveled up twice after my first final test from level 12 to 14. Then I leveled up once from level 14 to 15 after my second final test but that was my end of studies at ILAC because I was supposed to go home next weekend.

For me, there is one disappointing fact about ILAC (or I thought it is disappointing). Not all teachers are native speakers. Teachers are from all over the world and English is their second language, but they know it very well, not as teachers in Slovakia. E.g. I had teachers from iran, Costa Rica, United Arab Emirates but also Canada and New Zealand. Later I found it as advantage not disadvantage, because I learnt to understand a lot of accents so I improved my English more. Attitude of almost all teachers was awesome, it is totally different story when teacher comes for lesson with passion and he doesn't say you right after coming that he hates his life and you as well (oh yes, this is reality in Slovakia) ....

My first teacher at ILAC was Ashraf from Iran. The country where I dream to go. Besides her friendly attitude, when I after very long time experienced that teacher is not my hater but my friend, she showed me how easy my life is. I'd always thought that going to country as Canada or Australia from my life position is very difficult because I have to leave my friends, family and start a new life somewhere on the opposite side of the globe. When she told us her story about leaving her country and starting new life in Canada I admired her so much. They humilliate her in her work in Iran because she is a woman, her family didn't agree with her emigration to Canda and she had to convince her husband to go with her and finally after coming to Canada she had to work without salary for a few months to get paid job. All these only because she desired a freedom and she doesn't want to accept  the regime that is in Iran. My problems are just a few percents of her problems and she was able to do it.

Considering British Columbia as such a great place on planet Earth, they have awesome holidays planning as well. Each first friday of month is a holiday. Holidays are not fixed on dates but on fridays.  So it is great because you have longer weekend every month and ILAC is closed as well. In Slovakia holidays are fixed on dates so we have often holidays during weekend  :(. 

At ILAC I've met the best teacher I have ever known. His name is Tim and he is from New Zealand. Every morning he was waiting for us in the class prepared and full of positive energy. He was able to explain us the most difficult things very easily so we were able to understand and remember it. Considering he is a native speaker, he explained us thinking of native speakers when and why they use particular words in given situations, even why the words sound as it sound and so on. We were doing a lot of funny stuff during our class time as competitions or listening a song and than reconstructing it's lyrics. Later he explained us why we do all the things, how it should help us. So suddenly it started to make a sense for everybody. At his class I was sad the day is over.

Maybe you are thinking about how friendly and kind were all students at school, because they are from all over the world. 99% of students were super friendly and just awesome. No conflicts, hassles, harassing and so on.

If there was anything I didn't like about ILAC it is their language levels from 1 to 17. It's very abstract because I don't know about direct mapping of these levels to CERF or IELTS levels. EF has CERF, so they are better at this, but I think it's not worth the much higher price. As ILAC students we had even not so strict rules on homestay as EF students. On the other side, if you level up twice at ILAC, you have to buy a new book for 60 CAD and that may be expensive for you (especially if you are from Eastern Europe :D). So great idea is to buy or lent the book from another student who doesn't need it anymore.

In my opinion ILAC was a great choice and I can strongly recommend it :)

 

Next part: Canada IV. -  Rocky mountains trip

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?