reklama

Kanada IV. - Výlet do Skalnatých hôr

Štvrtý diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. V tomto diely píšem o mojom vysnenom výlete do Skalnatých hôr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Skalnaté hory alebo anglicky prezývané Rockies je pohorie, ktoré sa tiahne od Britskej Kolumbie v Kanade až po Nové Mexico v USA. Jedná sa o jednu z najkrajších častí západnej Kanady, preplnenú národnými a provinčnými parkami. Ja som Rockies poznal predovšetkým vďaka Bearovi Gryllsovi, ktorý tu natočil prvý diel Man vs. Wild (slovensky Boj o prežitie). Práve kvôli nemu bolo mojim veľkým snom tieto miesta navštíviť.

DEŇ 1

Po svojom druhom týždni v škole vstávam o 5 ráno aby som stihol autobus, ktorý ma zoberie na 4 denný výlet do Rockies. V autobuse si sadám vedľa Dana, ktorý nielen že je Čech ale dokonca sme zistili, že sme spolu leteli do Vancouveru tým istým letom. Zdieľaním svojich dojmov z Kanady si krátime čas, až kým nedorazíme do mestečka Hope. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri vystúpení z autobusu nás čakali tieto nádherné výhľady. Hovorím Danovi, že určite sme už vo vyššej nadmorskej výške, pretože som na to citlivý a teraz to už cítim. Za pár sekúnd zbadám nasledovnú tabulu ..

Hope - nadmorská výška 39 m.n.m
Hope - nadmorská výška 39 m.n.m 

Hádžem to za hlavu, obzrieme si kľudné mestečko uprostred hôr, nakúpime si stravu na prežitie ďalších pár hodín v autobuse a vyrážame ďalej.

Na tomto mieste nám sprievodkyňa demonštruje, čo sa môže stať ak budete namiesto klasických minút pri zástavke uplatňovať tzv. brazilské minúty (môj pojem pre minúty predĺžené o desiatky percent, typicky používané ľudmi z Južnej Ameriky). Chýba nám pár dievčat a preto všetci čakáme, kým sa zjavia na obzore, až ich zbadáme v pokľudnom tempe s desiatou v ruke kráčať k autobusu. V tom momente sa autobus pomaly rozbieha a odchádza na hlavnú cestu. Chvílu trvá kým si dievčatá uvedomia, že práve odchádzajúci autobus je ich ale o to intenzívnejšia je nasledujúca reakcia. Myslím si, že Usain Bolt by mal čo robiť, aby bol pri autobuse skôr ako oni a ich zahodené desiaty budú pojedať srnky z trávy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak si niekto predstavoval Britskú Kolumbiu, resp. celú Kanadu ako studenú krajinu plnú lesov a hôr tak táto časť cesty by ho presvedčila o opaku. Medzi pohorím pri Vancouveri a Rockies je oblasť, kde na vás v lete praží horúce slnko, všade okolo vidíte iba vyhorené stromy, prach a nedýchateľný vzduch. Tento rok to bolo o to horšie, že v Britskej Kolumbii (provincia Kanady) bolo extrémne sucho. My sa tu ale skrývame len do obchodného centra na obed a vyrážame ďalej. V pozadí obchodného domu môžeš vidieť ako to vyzeralo všade naokolo.

Obchodný dom vo vysušenej oblasti Britskej Kolumbie
Obchodný dom vo vysušenej oblasti Britskej Kolumbie  

Konečne sa dostávame do zalesnenej oblasti a zastavujeme na odpočívadle, ktoré by malo byť spojené s výhľadom na vodopády. Na odpočívadle ma okrem predavača belgických wafflov zaujme predovšetkým tzv. Canadian booth, slovensky kanadská búdka. Ide o miestne toalety, ktoré sa používajú v oblasti celých Skalnatých hôr. Ide o klasické latríny s vždy dostupným toaletným papierom. Klasické sťahovacie záchody tu v prírode nenájdete. Je to súčasť snahy o čo najväčšie zachovanie prírody v týchto parkoch. Po prvej skúsenosti s takouto latrínou v Kanade sa prejdeme lesom pár minút a naskytne sa nám takýto krásny výhľad. Teda, vtedy som si ešte myslel, že toto je niečo krásne. Nevedel som čo príde ďalšie dni ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nasleduje dlhá cesta na naše prvé ubytovanie, ktoré je na úpätí Rockies. Toto miesto sa vola Blue River a to, čo je na ňom úžasné je, že tu je aj medvedie safari.

V tomto safari sa plavíte motorovým člnom po rieke v oblasti, kde je veľmi veľký výskyt medveďov čiernych. Celá atrakcia stála okolo 70 CAD ~ 50 EUR ale možno som tu iba raz v živote, tak toho medveďa chcem vidieť. Plavba sa začína malou prednáškou od nášho austrálskeho sprievodcu o tejto oblasti a samotných zvieratách, ktoré tu žijú. Našim cieľom je vidieť hlavne medveďa čierneho, pre ktorého je človek ohrozením a nie obeťou, ako to je napr. u medveďov ľadových. Práve preto musíme byť na člne absolútne ticho, aby nás medvede nepočuli. To, že počujú zvuk motora nie je problém, pretože to nepovažujú za zvuky ľudí a teda sa ich neboja. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Od začiatku plavby sa nám otvárajú neskutočné scenérie úpätí Rockies a rýchla plavba motorovým člnom po rieke tomuto zážitku iba pridáva na intenzite. Samozrejme nikto nám ale negarantoval, že medvede uvidíme. Žijú v tejto oblasti voľne, nikto presne nevie kde sa práve pohybujú. Práve preto musíme pozorne pozerať do okolitých lesov a pokiaľ niečo zazrieme, musíme ukázať prstom. Jediné tiché slovo by nás prezradilo a o zážitok by sme prišli.

V momente práve jeden z členov nášho člnu ukazuje na breh a po relatívne krátkej chvíli pozorujeme to, kvôli čomu sme sem prišli. Najprv vychádza z lesa do rieky jeden medveď a po chvíli aj druhý. Aby toho nebolo málo, spoločne sa chvíľu hrajú a následne opäť odchádzajú do lesa. Atmosféra absolútneho ticha a môjho prvého pozorovania medveďa v živote ma zobrala natoľko, že som chvíľami zabudol, že vlastne natáčam a medveď sa nezmestil do môjho záberu :D

Obrázok blogu

Pokračujeme ďalej v plavbe ale žiadne ďalšie zvieratá sa nám nepodarilo zhliadnuť. Ja som ale stále fascinovaný z toho, čo je práve za nami.

Prekvapuje ma keď čln zastavuje pri brehu a náš sprievodca nám velí aby sme vystúpili. Na prekvapenie všetkých nám hovorí aby sme sa rozprávali - robili prirodzené ľudské zvuky a nasledovali vytvorenú cestu v lese. Po pár metroch nás čaká pohľad na krásny vodopád s ešte pretrvávajúcou atmosférou okolo žijúcich medveďov.

Vystupujeme
Vystupujeme  
Obrázok blogu

Vraciame sa späť a tento zážitok hodnotím ako jedno z mojich cestovateľských TOP v mojom živote. Naozaj obetované peniaze stáli za to ... teda aspoň pri vystupovaní z lode si to myslím.

Obrázok blogu

Prichá​dzame na naše ubytovanie, ktorým je chatová oblasť pri jazere. V jednej chatke bývam s Danom a našimi dvoma spolucestujúcimi z Južnej Kórei a Brazílie. Tí nám ešte pred zoznámením povedali, že práve pred pár minútami bol jeden medveď neďaleko našej chatky a oni ho pozorovali z vnútra. Táto informácia ma pri pomyslení na mojich 50 EUR mierne nahnevala ale vyhladovaní letíme na večeru. Po dlhom čase som si dal naozaj fantastický burger a rozhodujeme sa s Danom prejsť sa ešte po okolí ... asi nám tých medveďov nestačilo.

Naše ubytovanie v Blue River
Naše ubytovanie v Blue River  

Okolie našej chatky je krásne tak ako všetko v tejto oblasti. Pri večernej prechádzke tajne dúfame, že zhliadneme ešte nejaké divé zvieratá ale na naše neštastie je tam extrémne množstvo iba jedného druhu zvieraťa ... komárov! Takéto roje komárov som asi ešte nikdy nezažil, kam sa hrabe povodie Dunaja. Pred spaním sa koná ešte malé opekanie, socializácia s ostatnými spolucestujúcimi a úvahy nad emigráciou do Kanady. Informácia, že mám menšiu šancu keďže som zo Slovenska ako keby som bol z napr. Nemecka alebo Francúzska ma mierne rozčertí ale tieto problémy zatiaľ riešiť nebudem a idem spať.

Obrázok blogu

Okolie nášho ubytovania v Blue River
Okolie nášho ubytovania v Blue River  

DEŇ 2

Na druhý deň ešte na lačno vyrážame na miesto, kde by sme mali mať zabezpečené raňajky. Po ceste ale z ničoho nič vodič skríkne: "BEAR!" a už otáča autobus na tak úzkej ceste, že by som tam mal problém otočiť auto. Vraciame sa na miesto, kde medveďa videl a nájdeme ho pokojne ležiaceho ako pojedá niečo z okolitých polí zhrnuté na kopu. Nikto samozrejme nevystupuje aby sme ho nevyplašili a obdivujeme ho iba z vnútra. Opäť rozmýšľam nad včera investovanými 50 eurami ...

Najviac ma prekvapila reakcia vodiča autobusu, ktorý sám inicioval toto zdržanie napriek tomu, že nemusel. Keď si spomeniem na tých milých slovenských vodičov autobusov počas našich školských výletov tak je mi do plaču.

Obrázok blogu

Zastavujeme na raňajkách v miestnom motoreste a tieto raňajky sú asi tie s najlepším výhľadom v mojom živote. Pozerám sa na Mount Robson, ktorý je takmer celý viditeľný okrem absolútnej špičky, čo sa málo kedy podarí. 

Mt. Robson 3 954 m.n.m
Mt. Robson 3 954 m.n.m 

Vydávame sa ďalej a našou nasledujúcou zástavkou je mesto Jasper, ktoré je centrom jedného z národných parkov. O tomto národnom parku som videl už veľa videií a preto ma mesto Jasper trocha sklamalo. Je položené skôr pod horami na rovine, nie je to žiadny Starý Smokovec, čo som chybne očakával. Prechádza tadeto ale železnica z Vancouveru do Toronta a práve jeden z vlakov tu čaká na kolaji s pozadím krásnych hôr.

 Skracuje sa nám deň o hodinu, keďže v provincii Alberta je o hodinu viac ako v Britskej Kolumbii.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Opäť sa tu chvílu poobzeráme, nakúpime si stravu na nasledujúce hodiny v autobuse a vyrážame. Práve táto časť cesty autobusom by mala byť jedna z najkrajších. Cesta z Jasperu do mestečka Banff, ktoré je centrom ďalšieho národného parku. Táto cesta naozaj nesklamala a takéto krásne výhľady sa nám vyskytujú neustále. Väčšinou už ani nefotím, lebo to beriem ako priemerný výhľad z autobusu.

Na fotkách si môžete všimnúť ruku a mobil jednej mojej spolucestujúcej z Južnej Kórei. Rád by som tam túto ruku nemal ale bohužial, nedalo sa. Doteraz nechápem, ako jej mobil môže mať pamäť na také množstvo fotiek, ktoré ona spravila. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Míňame aj jedno miesto, kde nemôžeme zastaviť kvôli nedostatku času. Toto miesto sa volá Glacier Skywalk a ide o vysunutý chodník nad údolím pri jednom z miestnych ľadovcov. Určite to odporúčam skúsiť, pokiaľ by ste touto cestou prechádzali.

Glacier Skywalk
Glacier Skywalk  
Obrázok blogu

My sme sa namiesto toho ale rozhodli ísť priamo na ľadovec. Najprv sme sa pod ľadovec dostali štandardným autobusom a po ľade nás už viezol tento Ice Explorer. Miestami sme prekonávali naozaj strmé úseky, kde sa človek musel zapierať do sedačky aby neprepadol dopredu alebo dozadu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Sme hore! Stojíme na ľadovci, pijeme vodu z topiaceho ľadu, ktorá steká z úplného vrcholu ľadovca. Pre mňa táto atrakcia nie je ničím výnimočná ale pre niektorých, ktorí v živote nevideli sneh alebo ľadovec je to naozaj neskutočný zážitok. Bohužiaľ aj tento ľadovec trpí globálnym otepľovaním a sprievodca nám ukazuje kam až siahal pred niekoľkými rokmi. Dnes je z neho už len malá časť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po spravení týchto fotiek sa vydávame dole a smerujeme ďalej na Banff. Nasleduje opäť séria výhľadov na okolité Rockies a my prechádzame do provincie Alberta.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nasleduje zastávka na prvom zo série známych horských jazier v Rockies. Je to tzv. Peyto lake, na ktoré je úžasný pohľad zhora. Dokážete rozoznať, hlavu akého zvierať pripomína toto jazero?

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Áno je to vlk! Doteraz nechápem ako som si to naživo mohol nevšimnúť a musela mi to pripomenúť až sprievodkyňa na fotografii.

Keďže sa trápime s obrovským teplom tak sprievodkyňa nás potešila a smerujeme k jazeru, kde sa budeme môcť okúpať. Hovorím si, super, aspoň sa schladím a bude to lepšie. To som si ale neuvedomil, že tieto jazerá sú vytvorené vodou, ktorá steká z ľadovcov. Ako typický chlap neznášam studenú vodu a práve preto na jazere Bow lake iba pózujem s kanadskou vlajkou na brehu. Po ponorení nôh po členky si ich po pár minútach necítim a tak čiastočne schladený a kompletne sklamaný zo seba odchádzam do autobusu.

Obrázok blogu
Československá skupina na výlete pri Bow lake
Československá skupina na výlete pri Bow lake 

Prichádzame na druhé miesto nášho ubytovania a tým je mestečko Banff. Už ďaleko od Banffu vidíme tieto zadymené hory v jeho okolí. Tento dym pochádza z rozsiahlych požiarov v celej Britskej Kolumbii kvôli extrémnemu suchu. Nepríjemnému štiplavému vzduchu sa vyhnete iba pobytom v klimatizovaných priestoroch.

Obrázok blogu

Viacerí sme sa divili, prečo sú tie požiare také nekontrolovateľné ale rýchlosť, ktorou sa šíria v tak nedostupnom teréne je pre hasičov vražedná. V prvom rade sa k veľkému množstvu ohnísk ani nevedia dostať kvôli neprístupnému terénu a v druhom rade je tam veľký problém dopraviť také veľké množstvo vody. Preto sa pri vzniku požiaru v problémovom mieste snažia predísť jeho šíreniu a iba nehajú dohorieť to, čo neohrozuje ľudské obydlia alebo vzácne prírodné a kultúrne rezervácie.

Mapa rozsiahlych požiarov v oblasti Rockies v čase nášho výletu
Mapa rozsiahlych požiarov v oblasti Rockies v čase nášho výletu 

Po ubytovaní sa v Banffe trávime niekoľko desiatok minút hľadaním reštaurácie s voľnými miestami aby sme sa po celom dni mohli poriadne najesť. Turisti sú v tento letný večer naozaj všade. Nakoniec sa podarilo nájsť a ja som sa dosýta najedol asi prvý krát, odkedy som prišiel do Kanady. Keďže nepozerám na cenu kvôli ukrutnému hladu, moja peňaženka si to odnáša tiež.

Obrázok blogu

Po večeri ešte ideme využiť vstupenku do miestneho klubu, ktorý spĺňa podmienky dedinského klubu na Slovensku a po pár minutých dolároch na bare mierime spokojní do postele.

DEŇ 3

Hneď po raňajkách v Banffe, ešte pred odchodom nášho autobusu som sa rozhodol nájsť ulicu, ktorá bola na pozadí môjho monitora niekoľko mesiacov. Neveril som, že taká pekná ulica nie je iba fotomontážou ale reálne existuje. A podarilo sa! Bola neďaleko nášho ubytovania a je ešte krajšia ako na obrázku, lebo je tu cítiť tú príjemnú kanadskú atmosféru.

Ulica, ktorá zdobila pozadie môjho monitora mesiace
Ulica, ktorá zdobila pozadie môjho monitora mesiace 

Po vyrazení z Banffu má byť našou prvou zástavkou vrchol kopca Sulphur, kde sa vyvezieme lanovkou. Na vrchole sa nachádza historická hvezdáreň a predovšetkým sú odtiaľ nádherné výhľady na celý národný park Banff. To potvrdzujú nasledujúce fotky ale vzhľadom na cenu tejto lanovky, okolo 80 CAD ~ 55 eur to podľa mňa nestojí.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Československá skupina na výlete v Rockies
Československá skupina na výlete v Rockies 

Konečne stretávame aj ďalšie voľne žijúce zvieratá, ktoré sú nečakane odvážne a nechajú sa po chvíli aj chytiť.

Obrázok blogu

Vraciame sa do Banffu nakúpiť si rýchly obed zo supermarketu a smerujeme ďalej. Našu cestu nám ešte zablokuje pochod miestnych skautov, čo je pre nás príjemné spestrenie programu.

Zo všetkých kanadských horských jazier je najznámejšie práve Lake Louis. Asi kvôli jeho pozícii medzi dvoma horami a v pozadí sa týči veľký ľadovec. Mňa ale absolútne nezaujalo, predovšetkým kvôli extrémnemu množstvu turistov všade naokolo a desiatkami kajakárov na jazere. Keby sme neprichádzali ako organizovaný výlet, musíme niekoľko desiatok minút čakať len na zaparkovanie. Návštevu tohoto jazera v lete veľmi neodporúčam.

Lake Louise
Lake Louise 

Len pár kilometrov vedľa je ale podľa mňa najkrajšie jazero zo všetkých, ktoré som v Kanade videl. Nie je až také populárne a pustia tam iba obmedzené množstvo turistov za jeden deň. Práve vďaka tomu je pri ňom veľmi málo ľudí a je tam veľmi pokojná atmosféra. Toto jazero sa volá Moraine lake a bolo tiež dlhodobo na pozadí môjho notebooku. V skutočnosti je ešte niekoľkonásobne krajšie ako na fotkách.

Moraine lake
Moraine lake 
Obrázok blogu
Pohľad na druhú stranu od Moraine lake
Pohľad na druhú stranu od Moraine lake 

Teraz nás čakala dlhá cesta smerom na Vancouver, keďže už zajtra by sme mali náš výlet končiť.

Prichádzame na ubytovanie večer a konečne nachádzam odvahu na citlivú otázku na môjho kórejského spolubývajúceho a to, ako vníma aktuálnu situáciu v KĽDR a či sa ich obáva. Keďže žije v Soule, meste o ktorom sa hovorí, že je cieľom veľkého množstva pripravených rakiet v KĽDR, ma jeho odpoveď zaujímala o to viac. Taktiež jeho odpoveď ma prekvapila o to viac. Podľa neho v Južnej Kórei bežných obyvateľov KĽDR absolútne nezaujíma a nechcú s nimi mať nič spoločné pokiaľ fungujú tak ako fungujú. Neobáva sa žiadneho útoku ani hrozby z ich strany. Svetové média z toho vraj robia veľké veci ale v Južnej Kórei to nikto tak neprežíva. Vraj ako každý z Kórei by túžil po zjednotení a spoločnom štáte.

Je to ale iba jeho pohľad a keď som sa rozprával o tomto s inými Kórejcami, veľa z nich povedalo, že má veľký strach z KĽDR a nespávajú pokojne, keď vidia, že sa vzťahy vyostrujú. Každý to vidí inak.

DEŇ 4

Na druhý deň sa budíme v horskom rezorte Silver Star, ktoré je postavené v štýle westernového mestečka. V jednom z takýchto domov si dávame dobré raňajky a vyrážame.

Obrázok blogu

Najprv sa vyvezieme sedačkovou lanovkou úplne na vrchol kopca odkiaľ pešo schádzame pred náš hotel, kde nás naberie autobus smer Vancouver. Celá naša prechádzka je plná prachu a pálivého slnka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po ďalších pár hodinách strávených v autobuse s krásnymi výhľadmi zastavujeme pri tzv. Natural Bridge Lower Falls. Toto meno dostali podľa toho, že vodopády pretekajú skalou, ktorá je prírodným mostom cez rieku, samozrejme s puklinami a dierami. Takže prechod cez tento most je dosť nebezpečný a ja to radšej neskúšam. Rieka naozaj hučí a pád do nej by bol posledným pádom v kohokoľvek živote.

Natural Bridge Lower Falls
Natural Bridge Lower Falls 
Pozadie Natural Bridge Lower Falls
Pozadie Natural Bridge Lower Falls 
Obrázok blogu

Po odchode opäť vidíme na vlastné oči aké vážna situácia je s požiarmi v tejto oblasti. Z nedostupnej oblasti hôr sa valí mohutný dym z lesného požiaru.

Obrázok blogu

Keď som si ale myslel, že už ma nič nemôže viac nadchnúť, zastavujeme na mieste poslednej položenej koľajnice medzi Torontom a Vancouverom v roku 1885. Práve tu sa stretli robotníci, ktorí železnicu stavali, pričom jedna polovica začala stavať smerom od Toronta a druhá polovica smerom od Vancouveru. Prečo ale práve tu, tak ďaleko od Toronta a tak blízko pri Vancouveri? Z Toronta je to až po pohorie Skalnatých hôr absolútna rovina a jediný problém bolo prekonať Skalnaté hory. Pričom pokiaľ začíname vo Vancouveri, je potrebné prekonať veľké hory, údolia a rôzny náročný terén. Práve preto trvalo tak dlho skupine stavajúcej od Vancouveru postaviť taký malý kus železnice. Plán stretnúť sa v strede Kanady hrubo nevyšiel.

Obrázok blogu

Severná Amerika bola ale v tých časoch iba v procese osídľovania a preto vtedajšia vláda zistila, že by potrebovala niekoľko násobok miestnej populácie na to, aby skompletizovala železnicu v období, ktorý si stanovila. Preto sa rozhodla ponúknuť nasledujúci obchod čínskym občanom, ktorí si v Číne nevedeli nájsť prácu. Môžu prísť stavať železnicu, pričom môžu zadarmo žiť v tejto oblasti a po dostavaní železnice im budú vyplatené na ten čas obrovské finančné odmeny. Vtedajšia vláda si sľubovala od skompletizovania železnice veľký finančný zisk, ktorý ale neprišiel. Nebol tak dostatok peňazí na vyplatenie pracovníkov. Vláda im umožnila dožitie na území dnešnej Kanady a tvrdila, že im odmeny vyplatí hneď ako to bude možné. Samozrejme, to sa nikdy nestalo. Aj preto je obrovské množstvo populácie Vancouveru čínskeho pôvodu. Ak dnes niekto dokáže, že jeho predkovia stavali túto železnicu, vláda mu vyplatí odmenu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aby bol môj zážitok úplne dokonaný, práve v momente našej návštevy si môžeme užiť aj prechod vlaku

Počas poslednej prestávky pred Vancouverom sme sa zastavili ešte na jednom mieste, kde ma hneď zaujme upozornenie "High hazard area". V tom momente ma to začne lákať a vstupujem do tunela, ktorý vedie nevedno kam.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po pár minútach kráčania v tme pri kvapkajúcej vode na hlavu, sa za odmenu môžem pokochať výhľadom na miestnu úžinu a rozlúčiť sa tak s mojim výletom do Rockies.

Obrázok blogu
Spoločná fotografia v nebezpečnej oblasti
Spoločná fotografia v nebezpečnej oblasti 

Ďalší diel: Kanada V. - Moja kanadská rodina

Helmut Posch

Helmut Posch

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  108x

Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík:  Irán 2018 - krajina inflácieMyanmar 2019 - domov budhizmuTranssibírska magistrála 2020Gruzínsko & Arménsko 201960 dní v Kanade (2017)Cestovateľské jednorázovkyMúdrostiOpustené miesta

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu