Kanada VI. - Toto ako "bežný" turista vo Vancouveri neodhalíš

Autor: Helmut Posch | 23.5.2018 o 7:36 | (upravené 15.7.2018 o 22:02) Karma článku: 10,27 | Prečítané:  4633x

Šiesty diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. V tomto dieli ukazujem, aký rozdiel je cestovať (nielen) vo Vancouveri "bežne" a pomaly.

Pomalé cestovanie vo Vancouveri? To tam je akože MHD tak pomalá? Nie. Pomalým cestovaním myslím to, že som vo Vancouveri mal oveľa viac priestoru ho spoznať ako bežný turista. Keďže som každý pracovný deň chodil do školy a zo školy v dopravnej špičke, vyskúšal som si tú bežnú rutinu života, ktorú mám aj doma. Po škole som sa vybral buď športovať alebo spoznávať okolie. Nesnažil som sa všetko stihnúť za pár dní lebo som mal veľa času. Niečo, čo bežný turista nemá možnosť zažiť a preto nemá možnosť niektoré veci ani spoznať alebo pochopiť.

Takýto spôsob cestovania sa volá pomalé cestovanie. Ja som tento pojem spoznal až po príchode z Kanady a vtedy som si aj uvedomil, o koľko viac mi moje pomalé cestovanie v Kanade dalo ako cestovanie klasické. Ak sa chceš o pomalom cestovaní dozvedieť viac, odporúčam super video od Matouša Vinše, prípadne Slow Travel Festival, na ktorom som tento rok bol a posunul ma v tejto oblasti ďalej.

Z mojich skúseností, keď sa ma niekto pýtal, čo treba vidieť vo Vancouveri, tak navrhoval predovšetkým tri veci: Capilano Suspension Bridge, Steam Powerred Clock a Groose Mountain. Moja odpoveď bola vždy, že neviem čo treba vidieť. Vancouver jednoducho treba spoznať ako celok. Nie je to mesto ako New York alebo Paríž, že má svoje jasné dominanty. Z tohoto pohľadu tam vlastne "nič" nieje. Vancouver je mesto, ktoré dokáže príjemnosťou miestnych ľudí, možných aktivít a príjemným prostredím spraviť akékoľvek obyčajné miesto špeciálnym.

Spomínaný Capilano Suspension Bridge je určite unikátny. Je to vysutý most ponad rieku Capilano, ktorý  v 19. storočí postavil majiteľ pozemkov na druhej strane kaňonu aby sa mohol dostať k svojim nehnuteľnostiam jednoduchšie.

Toto miesto je naozaj krásne a nečudujem sa, že ho každý chce zažiť. Bohužiaľ ako väčšina takýchto atrakcií, aj táto vyzerá väčšinu roka nasledovne.

Davy ľudí. Tento most je tradičný cieľ absolútne všetkých turistov. Práve vďaka tomu, že som mal dostatok času, mohol som absolvovať Capilano Suspension Bridge za pár minút a potom objavovať celý priľahlý Capilano River Park. Je to park v okolí rieky Capilano, kde je naozaj málo ľudí a môžete si tu oddýchnuť, užiť si kaňon rieky Capilano a aj miestne lesy. Pokiaľ máte na to dostatok času, ako som mal ja. Chodil som tam pravidelne sám aj s kamarátmi a bolo to zadarmo. Na rozdiel od 35 CAD ~ 25 EUR za Capilano Suspension Bridge. Pripomínam, že sa nachádzame len približne 15 minút jazdy autobusom z centra Vancouveru.

Nikdy nezabudnem ako sme sa s kamarátmi vrátili do detstva a snažili sme sa postaviť malú priehradu v rieke Capilano ale nepodarilo sa nám to :(. Akurát, že ma už nevolali domov rodičia ako kedysi ale môj žalúdok.

Ak by niekto chcel zažiť vysutý most, vo vedľajšej doline je tzv. Lynn Canyon Park, kde nájdeme aj Lynn Suspension Bridge. Je samozrejme oveľa nižší a kratší ako Capilano Suspension Bridge, má ale niekoľko výhod. Je zadarmo, je tam oveľa menej ľudí a podobný park ako je Capilano River Park je prístupný priamo z Lynn Suspension Bridge. V tomto parku sa dá príjemne oddychovať, športovať alebo skákať do rieky z útesov. Pre tých, ktorí netúžia vyslovene po Capilano Suspension Bridge, odporúčam Lynn Suspension Bridge.

Toto miesto by ste pravdepodobne za pár dní vo Vancouveri neobjavili a odchádzali by ste s dojmom, že tie Vancouverské lesy za moc nestoja. Davy ľudí a žiadny pokoj, čo by ste usúdili po návšteve Capilano Suspension Bridge a možno a aj Groose Mountain. Vďaka pomalému cestovaniu ale viem, že to je inak. Viete tu nájsť krásne miesta bez davov ľudí.

Miestny mi odporúčali Capilano Suspension Bridge ako dobré miesto na rande. Nechápem, kto by išiel na rande na vancouverský "Václavák", keď napr. Lynn Canyon je sto krát lepšie miesto ... inak, čo som to hovoril o tom skákaní z útesov?

Robí sa to tu ale pravidelne a pokiaľ sa pridáte na miestach, kde ostatní skáču, malo by to byť relatívne bezpečné.

Ako turista, ktorý cestuje "klasicky" máte od TripAdvisoru natlačené v hlave, že musíte vidieť Steam Powerred Clock, inak ako keby ste ani vo Vancouveri neboli. Sú to najstaršie fungujúce parou poháňané hodiny na svete, ktoré sú vystavené v historickej časti Vancouveru, v Gastowne. Pokiaľ ste fanúšikom histórie a ste ochotní vystáť radu na odfotenie sa s nimi, tak odporúčam sa u nich zastaviť. Pre bežného človeka ako som ja, sú to ale úplne bežné hodiny na ulici, s trochou pary vychádzajúcej z ich vrchu.

Tieto hodiny si odomňa zaslúžia tak 2 minúty času. Radšej skúsme preskúmať okolitú oblasť a spoznať Vancouver trochu viac.

Gastown je naozaj čarovný, je tu veľa barov, reštaurácií rôznych kuchýň a dá sa tú stráviť pekný večer s priateľmi. Na chvíľu sa prestanete cítiť ako v hyper modernom meste Kanady a cítite sa ako v historickom centre európskeho mesta. Všetky vysoké "sklenené" mrakodrapy zmiznú a vy sa prechádzate medzi nízkymi domami ladenými spolu s cestou a chodníkom do hneda.

Ja som sa jedného dňa vybral z Gastownu pešo domov. Dovtedy som Vancouver poznal ako ideálne mesto, v ktorom sa kedykoľvek a kdekoľvek cítite fantasticky. No teraz sa zoznámte s tzv. Vancouver Downtown Eastside (po slovensky Východné centrum Vancouveru). Začalo to tak, že som si z ničoho nič všimol viacero bezdomovcov na chodníku popíjať a tak som pre istotu prešiel na druhú stranu. Tam ma ale čakali ďalší očividne značne schudnutí a bledí mladí ľudia, ktorí na mňa pozerali ako keby som prišiel z iného vesmíru (čo prakticky Slovensko v porovnaní s Vancouverom je). Pred sebou som ale videl širokú ulicu a tak som si povedal, že to už bude fajn, lebo tam istotne bude veľa ľudí. Som predsa pár minút chôdze od absolútneho centra najlepšieho mesta na život na svete. 

Táto ulica bola síce plná ľudí, no nie takých ako som očakával. Ženy pichajúce si injekčné striekačky do žily, pravdepodobne prostitútky "predávajúce svoj tovar", bitky a ohrozovanie zbraňami na každom jednom rohu ulice. Ostal som v šoku a čo najrýchlejšie som sa odtiaľ vyparil smerom na ulicu, ktorú som poznal, pretože som tade chodieval autobusom. Je to len jeden blok a mesto sa opäť zmení na to, ktoré je najlepšie na život. Samozrejme ma ale zaujalo, prečo takáto časť mesta vlastne existuje a tak som si to začal zisťovať od miestnych a aj internetu.

Pochopiteľne som svoj mobil nechcel vyťahovať a preto prikladám niektoré fotky z  internetu, ktoré zodpovedajú tomu, čo som videl.

Po príchode domov som sa na to pýtal mojej kanadskej mamy Marlene. Jej reakcia bola len, že "tam by si nemal chodiť, nikto normálny tam nechodí". A tak som musel hľadať ďalej.

Celá východná časť centra Vancouveru je značne v horšom stave ako tá západná. Je to rozdiel asi ako bratislavské staré mesto a zlé štvrte Petržalky alebo Vrakune tých 10 rokov dozadu (teraz to už moc  neplatí). Stretávate teda viac drogovo závislých ľudí, bezdomovcov a podobne. Na uliciach je neporiadok a budovy sú často schátrané. Najhoršia je ale práve jedna časť ulice East Hastings, po ktorej som ja išiel. Ako to tam vyzerá som už opísal.

Táto časť mesta je jednou z najstarších vo Vancouveri. Počas 20. storočia bola politickým aj kultúrnym centrom Vancouveru. Má hlbokú históriu aj medzi sociálnymi aktivistami. Postupom rokov sa ale všetky obchody a dôležité inštitúcie presťahovali do modernejšieho západného centra Vancouveru. V 90. rokoch sa situácia prudko zhoršila, keď sa v oblasti rozmohol trh s drogami. Odvtedy priťahuje všetkých drogovo závislých a často psychicky chorých ľudí, ktorí žijú na uliciach. Títo ľudia odstrašili ostatných a privlastnili si tak časť ulice East Hastings iba pre seba.

Jeden z miestnych mi dokonca povedal, že v tejto oblasti bola psychiatrická liečebňa, ktorú zatvorili v časoch rozmachu drog v tejto oblasti. Pacientov nemali kam presunúť a tak ostali na ulici, práve East Hastings. Trh s drogami sa v tejto oblasti neeliminuje, pretože sa o to ani nikto nesnaží. Dokonca miestne nemocnice poskytujú sterilné ihly drogovo závislým aby neprenášali vírus HIV, ktorý je tu extrémne rozšírený. Ak by ste sa chceli dozvedieť o tejto oblasti viac, našiel som perfektne spracovanú stránku na Wikipédii (v angličtine).

Ako bežný turista by ste sa určite nerozhodli tadeto ísť. Možno, ak by ste chceli ísť do čínskej časti centra, ktorá je hneď vedľa. Možno takáto ulica nie je to čo chcete vidieť, keď prídete na pár dní navštíviť iné mesto. Ale možno ste taký ako ja, ktorému aj takýto zážitok prinesie oveľa viac ako návšteva múzea alebo chrámu. Ak sa vo Vancouveri ocitnete, krátku návštevu odporúčam ale je na vlastné riziko.

Vďaka tomu, že som vo Vancouveri cestoval pomaly, mal som tú možnosť tadeto ísť viac krát a zamýšlať sa nad tým, prečo sa toto stalo, ako z toho von a ako tomu zabrániť v budúcnosti. Keď opäť uvidím prieskum, kde Vancouver ohodnotia ako najlepšie miesto na život, tak budem súhlasiť ale zároveň budem vedieť, že ani tu nepadajú pečené holuby do huby.

O tom by mohli rozprávať všetci bezdomovci, ktorých je vo Vancouveri naozaj obrovské množstvo. Nikdy v žiadnom meste na svete som ich nevidel toľko ako tu. Bolo celkom bežným javom, že po ceste do školy som ich musel vyslovene prekračovať. Spali na klimatizačných výfukoch na chodníku, odkiaľ išiel teplý vzduch. Osobne sa domnievam, že je ich tu toľko veľa predovšetkým preto, aké ľahké je dostať sa na ulicu vo Vancouveri a to práve kvôli nákladom na bývanie. 

Ak predpokladáme, že garzónka v Bratislave by stála 50 tisíc eur, tak si skúste tipnúť, koľko takých garzóniek by ste mali za akúkoľvek rozumne obývateľnú nehnuteľnosť vo Vancouveri ... približne 15. Vo Vancouveri je problém kúpiť dom alebo byt pod milión CAD ~ 650 000 EUR. Viete si predstaviť také priemerné nájomné? Viete si predstaviť, že prídete o prácu a prípadne sa v nejakej časti vášho života dostanete do problémov s alkoholom alebo tvrdými drogami? Problém máte hneď. Pripomínam, že v Kanade sú vyššie platy ale určite nie 15 násobne.

Toto je istotne niečo, čo vám o Vancouveri nepovedia a nedozviete sa to ani keď sa prídete pozrieť na Steam Powerred Clock. Poďme ale od jednej z mála negatívnych stránok Vancouveru k tým pozitívnym. Možno máte takú predstavu alebo dokonca ste sa o tom aj priamo v New Yorku presvedčili, že Central Park je ten najlepší mestský park na svete. To som si myslel aj ja, pokým som nespoznal Stanley Park vo Vancouveri.

V Central Parku nájdete okrem jazier, chodníčkov a záhrad aj tisíce ľudí takmer nepretržite počas celého roka. Mimo toho tam je množstvo turistických atrakcií ako sú rôzni tanečníci a podobne. Čo ale ak som niekde dlhodobo a v parku hľadám oddych a nie turistickú atrakciu? Práve v tomto ma Stanley Park presvedčil, že je lepším mestským parkom ako Central Park. Po Stanley Parku som sa mohol prechádzať dlhé minúty kým som niekoho stretol. Cítil som sa skoro ako na domácej Devínskej Kobyle a vedel som si tu oddýchnuť. Stanley Park je pre mňa oveľa pokojnejším miestom ako Central Park.

Pre turistu, ktorý cestuje "klasicky" je Stanley Park možno trocha nezaujímavý. Väčšina turistov sa prejde po jeho okraji, kde je veľa korčuliarov, bežcov a cyklistov. Nemajú ale dostatok času dostať sa hlbšie, kde vedia nájsť skutočný pokoj, pri ktorom sa dá oddychovať takmer v centre mesta. Dokonca Stanley Park by som sa nebál miestami volať lesom, pričom v Central Parku som ten pocit nemal.

Sám sebe môžem byť príkladom toho, čo hovorím. V Central Parku som bol približne hodinu v jeho najznámejších častiach. Čo ak by som v New Yorku žil 2 mesiace ako vo Vancouveri? Nezmenil by sa môj pohľad na Central Park? Ja som bol v New Yorku práve ten "bežný" turista, ktorý si spravil názor na Central Park po pár minútach. Tak isto negatívny, ako si môže vytvoriť niekto o Stanley Parku, pokiaľ tam zavíta v nesprávny čas na frekventované miesto. Pritom Central Park má určite svoje menej frekventované a kľudné miesta, ktoré je iba treba objaviť. Na čo má čas iba človek, ktorý cestuje pomaly.

Veľmi zaujímavá akcia, ktorá sa konala hneď pri Stanley Parku bolo vonkajšie večerné kino. Konalo sa počas leta každý utorok po zotmení (nie, presnejší čas nevedel nikto). Z toho, čo som si ja všimol sem chodilo len minimum turistov a vždy tu panovala super atmosféra. Práve toto bol ten moment, keď sa obyčajná pláž English bay menila na špeciálne miesto.

Všetci si priniesli deky, rozkladacie stoličky, pár dolárov na burger a užívali si prítomnosť svojich kamarátov. Počas čakania na začiatok filmu sa zabávali pomocou napr. kartových hier, degustácie burgerov z miestnych pojazdných "burgrární" alebo fajčili marihuanu, ktorá je v Kanade dekriminalizovaná a predáva sa v špecializovaných obchodoch.

Filmy boli zásadne tradičné, napr. Toy Story, Čeluste a podobné. V parku sa tak vytvorila fantastická atmosféra, kde boli všetci medzi sebou tolerantní. Často sme sa s kamarátmi zamýšľali, prečo to vlastne organizujú, keď z toho nemajú žiadny zisk, keďže je to zadarmo. Jediný, kto z toho má zisk sú miestne pojazdné "burgrárne". Doteraz sme na žiadny iný racionálny dôvod neprišli. Žeby niekto robil niečo nezištne?

Miestne burgre boli naozaj dobré, aj keď neboli lacné. Pre mňa to bolo ale už skôr bonusové jedlo po domácej večeri. Pokiaľ som sa chcel ísť naozaj dobre najesť za prijateľné ceny, padla voľba okamžite na Granville Island. Je to "ostrov" (ktorý nie je ostrovom lebo má malé prepojenie s kontinentom), kde sú predovšetkým reštaurácie, rýchle občerstvenia a famózny trh s tým najčerstvejším jedlom vo Vancouveri.

Ja som si tu najviac obľúbil ázijské rýchle občerstvenia, kde dávali obrovské porcie za "slovenské" ceny. Jedlo bolo naozaj fantastické, aj keď bolo cítiť, že nižšia cena sa odráža na kvalite jedla. Pravidelne som si sem chodieval kupovať ovocie a cukrovinky, ktoré boli mojou záchranou, keď bola doma katastrofálna večera. Vždy som si tu potvrdil, aké nekvalitné ovocie k nám na Slovensko chodí. Neraz som tu videl aj rôzne morské príšery, ktoré by som sa bál vôbec zobrať domov.

Toto miesto je naozaj populárne aj medzi klasickými turistami. Ja som na neho ale kvôli tomu nezanevrel, pretože nikde inde sa vo Vancouveri nedá tak dobre najesť. Nachádza sa tu aj veľa rôznych stand up komikov, ktorí vás zabávajú počas toho, ako obedujete. Ako človek extrémne náročný na humor som sa tu veľa krát neskutočne zabavil.

Pomalé cestovanie nie je len o miestach. Je to aj o tom, že máte čas miestnu kultúru sledovať a tak jej dokážete lepšie porozumieť. Prvé týždne ma naozaj hnevalo, keď vodič autobusu na každej zástavke zdržoval prehadzovaním pár slov s každým pasažierom. Taktiež som sa extrémne čudoval, prečo vystupujúci pasažieri v autobuse kričia "ďakujem" cez celý autobus. Až neskôr som pochopil, že to je pre vodiča. Ale aj tak, prečo to robia?

Po nejakom čase som si to všetko vedel spojiť s miestnym životným štýlom. Teraz je pre mňa identita Vancouverskej kultúry jasná - aj keď vás niečo poriadne nahnevá, vždy sa voči ostatným ľudom správate slušne a tvárite sa, že nič nie je problém. Snažíte sa byť maximálne pozitívny na svoje okolie. Perfektne to ukazuje aj toto video (dopozeraj do konca).

Presne takto to funguje aj s ospravedlňovaním. Pokiaľ nepočujete minimálne dva krát za sebou od Kanaďana "sorry" aj pri tej najhlúpejšej situácii, tak to je veľmi zvláštne. Vždy ma to potešilo, keď do mňa niekto vrazil, ospravedlnil sa mi a usmial sa na mňa. Keďže v Európe som zvyknutý na presný opak. Zo začiatku som sa v Kanade divil, čo sa toľko už len ospravedlňujú za také blbosti. Neskôr som si to ale opäť vedel spojiť s miestnou kultúrou.

Aj vdaka tomu, že som životný štýl vo Vancouveri spoznal tak dobre, som si Vancouver zamiloval. Ak by som tam strávil len pár dní, možno by som mal pocit, že tam nič také zaujímavé vlastne nie je a hnevali by ma veci, ktoré do európskej kultúry nepatria. Zbytočné zdržovania a ospravedlňovania, ktoré majú svoju podstatnú úlohu.

Ďalší diel: Kanada VII. - Britská Kolumbia, miesto pre každého

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Konkurenčné megaprojekty

Bratislavská Hlavná stanica bude vraj už čoskoro kompletne zrekonštruovaná. Kde sme to už len počuli?

Bielorusko je tragikomickou ekonomikou, no chce byť Silicon Valley

Postsovietska krajina sa chce odčleniť od vplyvu Ruska.


Už ste čítali?