Prvá stanovačka alebo chyby, ktoré už nespravím

Autor: Helmut Posch | 8.6.2018 o 13:36 | Karma článku: 10,07 | Prečítané:  13301x

A tak idem podľa otcovej rady. Postavím z 3 kusov tyčku a zabijem ju do zeme. Potom si ale všimnem, že ďalšie tri kusy ostali. Vôbec ale nepasujú s tými ostatnými troma, čo už sú v zemi. Čo s tým?

Chodím do Brna celý život a pritom absolútne neviem ako to tam vyzerá. Práve preto som sa rozhodol ísť na víkend do Brna aby som ho viac spoznal. V tom mi ale píše kamarát Tomáš a ma volá sa pozrieť na Svetový pohár v horskej cyklistike v Novom Měste na Moravě, ktorý sa koná v nedeľu. Moja predstava je jasná: v piatok prespím u brata v Brne a v sobotu si nájdeme ubytovanie v Novom Měste na Moravě. Pohoda. Ide sa do toho!

To by ale nemohol byť Tomáš aby to nebolo dobrodružstvo. Navrhuje, že v sobotu môžeme stanovať neďaleko trati pretekov. Príde mi to ako super nápad, keďže som vždy chcel stanovanie vyskúšať a aspoň ušetríme za ubytovanie. Dokonca navrhuje opekačku, na ktorej som už nebol roky.

Pracovné dni až prekvapivo rýchlo utiekli a zrazu je štvrtok večer a ja som ešte nezačal riešiť problémy ako, či mám stan, spacák a čo si vlastne chcem zobrať so sebou. Otec nájde mamin stan, v ktorom stanovali spoločne ešte keď som nebol na svete - mám hrozných 25 rokov. Podobne so spacákom. Vraj sa obidve veci ale dajú použiť a mám si ich zobrať. Stan vraj postavím jednoducho, podľa jeho slov "postavím tyčku, na to zavesím plášť a zatlčiem boky do zeme". Ha, ja čerstvý inžinier, to bude hračka!

Po super dni strávenom na bicykli v okolí Brna vyrážame do Nového Města na Moravě. Mierne ma prekvapuje, keď mi Tomáš nevie odpovedať ani na to kde budeme stanovať nie to ešte na to, kde si plánujeme opekať. Každopádne predsa nebudeme platiť za kemp!

Prvou zástavkou je Billa, kde nakupujeme všetko, čo tradične na opekačke potrebujete - klobása, chleba a horčica. Ja ešte chalanov zlomím na nakladané uhorky aj keď sa tvária, že som asi pristál z Marsu. Podľa mňa to bolo k tomu ale super :D. Dopĺňame to o raňajkové menu v podobe džemu, ktorý si natrieme na zostatkový chleba. Koľko úspory! Už takmer pri pokladni ale Tomáš zahlási, že zápalky nepotrebujeme lebo on má kresadlo. V tom momente mi v hlave vybuchne žiarovka na varovnom svetielku a iba čisto pre najhorší prípad kupujeme zápalky. Vďaka Tomášovi ja, bratislavské dieťa,  nejdem na opekačku bez ohňa.

Asi po hodine jazdenia po okolí Nového Města na Moravě, prehliadaní zákazov stanovať a rozkladať oheň nachádzame turistický prístrešok pod lesom. Čo viac sme si mohli priať?! Budeme si dokonca mat kde sadnúť a rozložiť večeru.

Z dôvodu, že si potrpíme na romantiku, sa rozhodujeme rozložiť stany asi 300 metrov od prístrešku po lúke, kde tráva siaha po prsia. Keďže pri prístrešku vedie turistická cesta, nechceme byť nad ránom predsa nikým vyrušovaní.

Tak poďme na to, čoho som sa celý deň mierne obával - stavanie stanu. Vyberám si miesto, ktoré je mierne z kopca a hovorím si, že budem mať nohy smerom dole a hlavu smerom hore. Keďže čistá rovina sa tu hľadá len ťažko. Troška viac krvi v nohách nikdy nikomu nezaškodilo. A tu prišla prvá chyba ...

absolútne netuším ako má ten blbý stan vyzerať!

A tak idem podľa otcovej rady. Postavím z 3 kusov tyčku a zabijem ju do zeme. Potom si ale všimnem, že ďalšie tri kusy ostali. Vôbec ale nepasujú s tými ostatnými troma, čo už sú v zemi. Prvý problém, ako z tohoto spraviť jednu súvislú tyč? Keby som aspoň tušil, ako ten stan má vyzerať tak takáto blbosť by ma fakt nenapadla. Nakoniec si domyslím, že to nie je jedna tyč ale dve, o ktoré zavesíme strechu stanu.

Plný radosti ale začínam dúmať nad tým, aký debil to takto vymyslel? Teraz mám jednu tyč v zemi, a druhú musím zabiť presne tak aby som mal strechu stanu napnutú. Čo som preboha geodet?! Nakoniec sa nám to v páre nejako podarilo a strecha nestabilne stojí. Až neskôr sa dozvedám, že strechu som mal stavať ako poslednú a nemusel by som robiť žiadne vymeriavanie. Taktiež špicatá strana tyče mala ísť nie do zeme ale do strechy stanu, kde bola na to dierka. Nevadí, strecha stojí!

Upevnenie krajov podlahy a strechy sa už zaobíde bez zásadnejších problémov, aj vďaka môjmu otcovi, ktorý na mňa po tých úžasných radách myslel a pribalil mi k stanu kladivo.

Radosť zo stojaceho stanu prerušil mierny problém, ktorý som si neuvedomil, pri jeho stavbe. Síce som ho chcel stavať tak aby som mal nohy smerom z kopca ale na to som už nemyslel, keď som začal mať predstavu, ako bude stan vyzerať. Takže som ho postavil o 90 stupňov otočený!

Spať dole kopcom je v pohode ale nie bokom!

Rozhodujem sa, že to budem riešiť až keď sa najem. Hádžem spacák do stanu, hor sa nazbierať drevo a poďme už konečne opekať!

Keďže ohnisko pri prístrešku je veľmi staré rozhodujeme sa z okolitých kameňov postaviť vlastné, čo sa nám za pár minút podarí. Tomáš je pripravený, vyberá noviny a spoločne prikladáme malé, jemné konáriky na založenie ohňa. Tomáš vyberá kresadlo a ja sa ostávam modliť nech sa mu to čím skôr podarí ...

to, že u Beara Gryllsa to vyzerá jednoducho, neznamená, že to je jednoduché!

Po 10 minútach, čo sa Tomáš snaží kresadlom podpáliť noviny sa vymieňame. On sa ide modliť a ja kresať. Vidíme iskry, dokonca je papier ohorený ale ako keby vždy okamžite zhasol. V tom sa prebúdza moja moderná duša a začínam googliť ako s kresadlom zapáliť oheň. Dozvedám sa, že musíme podpalovať niečo horľavejšie ako sú noviny - suché lístie alebo kôru. Prinášam zopár suchých listov a dávame si s Tomášom ďalšie kolo pokusov.

Stále nič! Keď už sme zúfalí, ozve sa po dlhom čase náš ďalší parťák Lubo s neskutočne dobrým nápadom: "Chalani, spravím adrenalín a ošt.. (omočím) tie zápalky?". V tom momente môj prázdny žalúdok povyskočil a som rád, že Lubo to myslel iba zo srandy.

Snahu zapáliť oheň kresadlom vzdávame a fatra už horí vďaka "len pre istotu" kúpeným zápalkám. To, že sa nám to nepodarilo zapáliť s kresadlom uzatvárame ako problém kresadla, pretože vyzeralo presne takto.

Stredný hrot je kresadlo a vedľajšie hroty sú súčasťou klasických plastových praciek. Problém ale je, že pokiaľ chcete vykresať oheň, potrebujete niekoľko krát za sebou vytvoriť dostatočne veľkú iskru. Na tomto kresadle sme ale každý druhý krát zavadili o bočné hroty a tak sa nám nepodarilo vytvoriť iskru viac krát za sebou. Takže ak sa budete chcieť hrať na Beara Gryllsa, uistite sa, že máte dobré kresadlo. Vďaka zápalkam sme sa ale do sýta najedli a ideme spať. 

V momente ako prídem do stanu si spomeniem na môj nedávny a nedoriešený problém s polohou dole kopcom. Zisťujem, že inak ako presunutím stanu to nevyriešim a hru s už narušenou statikou stanu hrať nechcem. Takže rozprestieram spacák a ľahám si do neho. Je predsa leto a tak si dávam "krátke-krátke". Tomáš kričí, že v stane bude teplo, vraj si nadýcham. Keď si ale myslím, že som ten najväčší tvrďák, že ležím bokom dole kopcom, prichádzam na inú krutosť ...

... tlačenie na chrbte pri spaní bez karimatky sa rovná milióntej mocnine počtu nerovností pod tvojím chrbtom!

Teraz mi dochádza, načo mali chalani v aute tie karimatky! Samozrejme ako správne pripravenému mi jedna vyhrieva doma roh balkóna. Zmierujem sa s tým, že ráno ma budú musieť po lúke tlačiť na vozíku a snažím sa zaspať.

A to sa mi prekvapivo rýchlo aj podarí. Bohužial o pár hodín sa budím a deje sa presne to, čo som očakával. Chrbtica mi chce vysvetliť, že na takéto debiliny už "nemám vek". Mením polohu tak, že spím v stane po uhlopriečke, takže ma až tak neťahá dole kopcom a môj chrbát oceňuje, že ho diery tlačia na druhej strane. Takže na chvílu opäť zaspávam.

Budím sa znova. To sa mám zase prehadzovať?! Nie, tento krát ma budí to, že je mi strašná zima v mojom "krátkom-krátkom" a k tomu krátkom spacáku! Teda je mi krátky, dokým nezistím, že na konci ho mám pokrčený a nevyužívam celú jeho dĺžku. Napravím to a zakrývam sa až po hlavu. Pozerám sa z okna môjho príbytku a vidím, že sa pomaly slnečné lúče posúvajú po lúke k nám. Hovorím si, že to vydržím, keď začne svietiť slnko na stan, bude dobre! Život v sebaklame je super a zaspávam opäť.

Ako to už so sebaklamom býva, príde čas, kedy si uvedomíte, že to je iba sebaklam. To sa deje v momente, keď sa budím znova na obrovskú zimu a slnko sa neposunulo hádam ani o meter. Rozhodujem sa ísť na istotu a obliekam si všetko oblečenie, čo v stane mám. Z "krátke-krátke" sa tak stalo "ponožky-dlhé gate-tričko-mikina-bunda-čapica" ...

... prezliekať sa premrznutý v noci v stane je asi ako otáčať kamión na Obchodnej, to proste nechceš!

Nabudúce istotne začnem lepšie oblečený a prinajhoršom sa neskôr vyzlečiem.

Aby to nebolo málo, po tých slaných klobásach mi poriadne vysmädlo a tak do seba pravidelne nalievam pripravenú minerálku. Problémom ale je, že jej teplota sa podobá teplote okolia a tým pádom ma len viac chladí. Po niekoľkých minútach sa trocha zohrejem a som schopný opäť zaspať. Už sa neviem dočkať rána.

Už je takmer úplné svetlo, keď sa zobudím posledný krát. Nezobúdzajú ma ani slnečné lúče svietiace na stan, ani Tomášová trúba, ktorú očakávam až neskôr, ale kvapky vody, ktoré mi padajú na hlavu. Prvé tri iba registrujem a môj mozog ostáva zaseknutý, čo sa asi mohlo stať. V tom momente mi to dôjde.

Bežný stan má dve vrstvy. Nové stany majú obidve vrstvy spojené ale môj socialistický stan ich má oddelené. Prvá vrstva je klasická a druhá vrstva je vode odolná. Keďže som sa pri stavbe bál narušenia statiky môjho stanu a do toho som bol presvedčený, že pršať nebude, druhá vrstva môjho stanu leží pár centimetrov od stanu na tráve a použil som iba prvú vrstvu.

Je mi jasné, že neprší, to by som počul. Aha  ...

... to, že nebude pršať neznamená, že nebude rosa!

Tak na toto som fakt nemyslel. Môj luxusný vankúš sa stáva miestami špongiou a ja sa musím od rohov stanu posunúť do stredu aby som ostal suchý. 

Začínam byť už ale taký unavený, že aj s mokrými vlasmi hneď zaspávam schúlený v strede stanu. Budím sa našťastie až na to, že slnečné lúče dorazili a Tomáš trúby na vstávanie. Radosťou bez seba, že už nemusím trápiť svoje telo ležaním na jamách vyskakujem, balíme stany, hádžeme do seba raňajky a vyrážame do Nového Města na Moravě.

Síce ma po mojej prvej stanovačke bolia kríže a som značne nevyspatý, tak ju hodnotím veľmi pozitívne. Pocit čerstvého vzduchu pri zaspávaní pod hviezdami je úplne iný ako zaspávanie na izbe hostela, hotela alebo penziónu. Predovšetkým to bol ale výborný test na august, keď sa s Tomášom chystáme na expedíciu do Rumunska. Vďaka chybám, ktoré som spravil tu, bude pre mňa táto expedícia značne jednoduchšia :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Matúša Krčmárika

Turecko v Európe? Môžeme to definitívne vzdať

Erdogan si neposilnil moc, aby sa jej vzdal.

BRATISLAVA

Výmer dane za byt chodí cez Slovensko.sk. Polovica ľudí ho nečíta

Problém je v nastavení notifikácie.

PLUS

Trojky vznikli náhodou. Experiment zmenil celý basketbal

Hráči trojkový oblúk odmietali.


Už ste čítali?