reklama

Púšť, Izrael, ISIS a prostitúcia v Iráne (Irán 3/5)

Po silných zážitkoch v Teheráne a Isfaháne sa presúvame ďalej. Navštívime púšť pri Naine so sprievodcom, od ktorého sa dozvieme viac ako by sme čakali. Vďaka nemu sa dostaneme do Yazdu, kde zažijeme ešte viac z iránskej kultúry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ráno sa prebúdzame v našom isfahánskom apartmáne do ďalšieho horúceho dňa, keď teploty atakujú 40 stupňov. Navyše ja som celý deň včera nič nejedol kvôli mojim črevno - žalúdočným problémom. Aj preto sa rozhodujeme namiesto autobusového presunu do mesta Na'in použiť taxík. Ten môže v prípade potreby kedykoľvek zastaviť a ja si budem môcť uľaviť.

Z apartmánu kráčame na hlavnú cestu, kde veríme, že nájdeme niekoho, kto nás odvezie. Na naše prekvapenie to trvá viac ako pár sekúnd, kým nám niekto zastaví. No nakoniec zastavuje pri nás starý, biely Peugeot, so starším pánom za volantom. Na mobile mu ukazujem Na'in, čo je mesto vzdialené asi 2 hodiny od Isfahánu. Najprv sa mi snaží povedať cenu v nejakej ugrofínskej mene a neviem z neho dostať, akú menu myslí. Preloží mi to teda do mojej reči a hovorí mi "3 dollars". Super! Už sa začínam pražiť na slnku, nohy sú z blata po včerajšom nejedení - nasadáme a ideme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre istotu si po nastúpení ešte ujasňujeme, či ideme správnym smerom a taktiež cenu. Nakoniec pochopíme, že pán myslel "30 dollars". Kašleme ale na to. Neskôr si uvedomujeme, ako k tomuto nedorozumeniu mohlo prísť. V Iráne je oficiálna mena Rial, v ktorej sú uvedené väčšinou aj ceny v obchodoch a na iných oficiálnych miestach. Iránci ale medzi sebou používajú abstraktnú menu Toman. Abstraktnou je preto, lebo už dávno neexistuje, ale Iránci sú ešte stále zvyknutí na jej používanie v komunikácii. 1 Toman je 10 Rialov. Situácia v obchode potom vyzerá tak, že cenovky sú v Rialoch, predavač vám povie cenu v Tomanoch a vy zaplatíte desaťkrát viacej v Rialoch ako vám povedal predavač cenu. Pravdepodobne ale náš pán vodič aplikoval toto pravidlo aj na doláre. Sme radi, že v tom teple ale už nemusíme hľadať nič iné a vezieme sa absolútnou pustinou smerom do mesta Na'in.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po ceste sa zastavujeme natankovať. Na čerpacej stanici to smrdí tisíc ráz horšie ako u nás. Má to ale jednu veľkú výhodu - liter benzínu tu stojí neuveriteľných 7 centov (pri vtedajšom kurze 1 EUR == 155 000 IRR). Vraj nedávno boli značne zmodernizované technologické postupy na výrobu benzínu v Iráne kvôli smogu v mestách. Ja stále pochybujem o tom, že na tento benzín by fungovala vôbec európska kosačka na trávu.

Po jazde s otvorenými oknami dokorán, kvôli vonku panujúcej takmer 40tke a čase obeda, zastavujeme na prekvapivo dobre vyzerajúcom odpočívadle. Naokolo sú stromy a miestny údržbár polieva vodou trávnik. Vodič ale zahajuje to najdôležitejšie - prestávka na čaj! Z kufra vyťahuje termosku s horúcim čajom, cukor a my si vychutnávame v tom najväčšom výpeku aj horúci čaj. Tu nás už ani jedného nenapadá, že v strede ničoho pijeme čaj od človeka, ktorého sme v živote nevideli a netušíme, kto to je. Zvykli sme si na to, že v Iráne sa obávať nemusíme. Čo sa nám už včera nevyplatilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prestávka na čaj
Prestávka na čaj 

Ja ale cítim, že by som mal ísť pre istotu použiť toaletu, aby boli moje črevá pripravené na ďalšiu cestu. Nachádzam záchod. Horšie záchody som zažil už asi len na Moldavsko - Rumunskej hranici. Po vstúpení do kabínky stúpim do neidentifikovateľnej tekutiny. Pravdepodobne vody, ktorá slúžila na umývanie otvorov po použití záchodu. Smrad, hmyz a výkaly okolo šlapáku sú samozrejmosťou. Odvtedy sme tento záchod používali ako referenčný bod na najnižšiu úroveň záchodu.

Našťastie ale úspešne prichádzame do Na'inu, ktorý hneď pôsobí pokojnejšie ako Teherán alebo Isfahán. Len si odhodíme veci na izbu jedného z mála, ak nie jediného turistického hotela v meste, a smerujeme za naším sprievodcom Mahmoudom. Našli sme na neho odporúčanie v knihe Lonely Planet, a preto tolerujeme aj vysokú cenu za celodenný program (cca 40 EUR na deň/osoba).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pevnosť v Na'ine
Pevnosť v Na'ine 

Po stretnutí nám ukáže miestnu mešitu, ktorá má zaujímavý podzemný komplex, kde sa ľudia môžu modliť v príjemnej teplote ako v zime, tak v lete. Aktuálne je tu asi o 15 stupňov menej ako vonku. Pozýva nás na obed - kebab (ja len čistú ryžu, kvôli pretrvávajúcej črevnej neistote), ktorý zjeme na lavičke pred mešitou a vyrážame na hlavný bod programu - návštevu púšte. Pred odchodom mi ešte jeden z miestnych nanúti pohár s kávou do ruky, no keďže nie som zbehlý v hraní Tarufu, tak ma rýchlo presviedča. Ja ale kávu nepijem, a tak sa musím tváriť, že si ju beriem so sebou. Nemôžem zraniť iránske srdce. Našťastie ju nakoniec vypili ostatní.

Opäť sa presúvame absolútne pustou krajinou smerom k soľnému jazeru, ktoré je aktuálne skôr soľnou púšťou. Ak náhodou prechádzame cez nejakú dedinu, je to silne nábožensky orientovaná dedina a Žofka - naša ženská časť skupiny, musí byť striktne zahalená aj v aute. Na uliciach majú fotky vojakov. Takto spoznáte silno nábožensky orientované mesto, fotky padlých vojakov sú z nábožensky orientovaných vojen.

Obrázok blogu
Fotky vojakov na uliciach
Fotky vojakov na uliciach 

Mahmoud vie na iránske pomery veľmi dobre po anglicky, a preto sa s ním dá komunikovať na slušnej úrovni. Pýta sa nás klasické otázky a my sa dozvedáme niečo o ňom. Je pre nás prekvapením, že zo sprevádzania turistov má len veľmi malý príjem napriek tomu, že je na neho odporúčanie v knihe Lonely Planet. Vraj turistov do Na'inu chodí veľmi málo, a musí mať preto viac prác, aby sa vôbec uživil. Jednou z nich je predávanie pohľadníc pred mešitou. Väčšina turistov smeruje z Isfahánu priamo do Yazdu a Na'in pre nich nie je zaujímavý.

Prichádzame na soľné jazero, vlastne skôr soľnú púšť a zem všade naokolo je biela. Je tu len pár väčších či menších mlák s hustou tekutinou. Je to extrémne slaná voda. Keď naprší, celé jazero sa viac či menej naplní. Keďže sme tu ale po lete, ostáva vody naozaj málo. Nepršalo viac ako štvrť roka.

Obrázok blogu

Predsa len nachádzame troška vody a niektorí z nás sa do toho rozhodnú vstúpiť. Na povrchu je voda horúca od slnka, no vo vnútri je voda studená, čo vytvára zaujímavý kontrast. Čo je ale menej príjemné, že už len miesto, kde máte otlačenú gumičku od ponožiek, vás neskutočne začne páliť od tej slanej vody. Nehovoriac o iných ranách.

Obrázok blogu
Nemáte radi príliš otvorené priestory?
Nemáte radi príliš otvorené priestory? 

V týchto miestach sa samozrejme soľ aj ťaží. Nákladné auta so soľou sú jedinými vozidlami, ktoré sme široko ďaleko stretli.

My sa ale vydávame ďalej - smerom k hlavnému bodu programu, a to sú piesočné duny na púšti Varzaneh. Je to autom iba pár minút jazdy k prvým dunám a zrazu sa mení celý reliéf okolia. Absolútnu rovinu nahradia veľké piesočné duny od nevidím do nevidím. Mahmoud nám navrhuje na jednu z nich vybehnúť, čo je pre nás potešením. Je to ale ťažšie ako som očakával. Na dunu, ktorej vrchol sa zdá byť pár metrov nad nami, sa šplháme niekoľko minút. Každopádne to ale stojí za to.

Obrázok blogu
Na vrchole
Na vrchole 

Ak sa pýtate, či tu nie sú nejaké nebezpečné zvieratá ako škorpióny a podobne, tak sú. Ale až po zotmení, keď piesok vychladne. Po výstupe na piesočnú dunu v horúcom počasí sa ale ozvú moje oslabené črevá. Asi najlepší možný moment. Zabieham za jednu z dún a vyprázdňujem sa. Na moje prekvapenie, piesok nie je až taký savý ako som očakával. Preto to zo slušnosti zahrabem, nech niektorý okoloidúci škorpión nie je znechutený. Vraciam sa za skupinkou, ktorá sa ešte stále fotí, netušiac, čo som za dunou robil. Aj vďaka tomu mi pri návrate z toalety spravia takúto peknú fotku.

Obrázok blogu

Na na to určenom mieste na púšti Mahmoud zakladá oheň, rozprestiera deku a vyťahuje večeru, ktorú pripravila jeho manželka. Dal nám domáci chlieb, fazuľovú polievku, šalát a dva druhy placiek. Jednu zemiakovú a jednu z rôznej zeleniny. Zatiaľ čo my večeriame, on sa pomodlí a neskôr sa pridá k nám.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po najedení máme čas na sledovanie hviezd. Z toho, čo sme sa s Mahmoudom rozprávali je dosť vzdelaný a rozhľadený človek. Zaujíma sa o svetové dianie a snaží sa vzdelávať v rôznych smeroch. On nás teda nechá ležať na deke a odíde pozerať film o veľkostiach armád jednotlivých krajín do auta. Hviezdy sú naozaj vidno nádherne a okrem počtov vojenských jednotiek z Mahmoudovho filmu nás neruší absolútne žiadny zvuk.

Až dokým nezačujeme šakalov. Znejú ako pokazené psy a je počuť, že ich je viac na okolitých dunách. Vraj sa ale nemusíme báť. Za pár minút nasadáme do auta a odchádzame späť do Na'inu. Troška nesvoj ostávam z toho, že oheň ešte dohorieva a my ho tu nechávame len tak. Mahmoud ma ale ukludní - čo môže zhorieť na púšti?

Obrázok blogu

Už sme si vytvorili s Mahmoudom určitý vzťah, a preto sa rozprávame o zaujímavých a citlivých témach. Najprv sa ho pýtame, aké má cítenie voči Američanom ako občanom a potom ako politikom. Vraj takmer žiadny Iránec nemá problém s bežnými obyvateľmi USA, neznášajú ale ich politikov, ktorí im ničia životy rôznymi sankciami a podporovaním iných režimov, ktoré proti Iránu vedú studenú vojnu - pravdepodobne Saudskú Arábiu.

Vraj by veľmi túžil ísť do Izraela kvôli histórii, no bohužiaľ, ako občan Iránu nemá dovolený vstup. Pri spomenutí, že niektorí ľudia na Slovensku si myslia, že v Iráne je ISIS sa smeje a pýta sa nás, či vieme v tejto spojitosti niečo o Izraeli. Vraj práve Izrael podporuje ISIS. Ako? ISIS vlastní územia blízko Izraelu, de facto v hraničnom pásme s Izraelom. Pokiaľ má ISIS zranených vojakov blízko tohto územia, posiela ich tam a Izrael im pomáha s ošetrovaním, pretože sú to zranené osoby aj na jeho území. Následne ich vydáva späť ISIS. Aj kvôli tomuto sa aktuálne vyostrujú vzťahy Iránu a Izraela, keďže Irán je bojovníkom proti ISIS.

Mahmoud navštívil viackrát aj Irak, čo je už aj v mojich očiach relatívne nebezpečné. Ukazuje nám fotky a pritom spomína ako Iračanov neznáša. Irán a Irak sa neznášajú ako na politickej úrovni, tak aj ľudskej úrovni už roky. Z toho ľudského hľadiska nám Mahmoud hovorí hlavne o jednom dôvode - ponižovanie Iráncov Iračanmi prostredníctvom prostitúcie. Iračania, hlavne tí bohatší, chodia pravidelne do Iránu len kvôli jednému - kúpiť si ženu na jednorázový sex. Mahmoud bol dokonca prekvapený, že sme ešte podobnú ponuku nedostali aj my. Pre Iráncov je to obrovské poníženie, že Iračania zneužívajú ich ženy a nedávajú im to, čo podľa neho žena za to má dostať - lásku a hlavne manželský sľub. Keďže som vedel, aká je finančná situácia v Iráne, mal som tú odvahu spýtať sa, koľko v Iráne takáto služba stojí. Vraj 100 EUR na hodinu. Očakával som oveľa menej. Nerobia to ale bežné ženy. Robia to rôzni priekupníci so ženami, ktorí sú práve často z Iraku.

Po zaujímavom rozhovore zaliehame do postelí a plní zážitkov sa nevieme dočkať zajtrajšieho dňa, ktorý strávime v meste Yazd. Tam nás dovezie vodič, ktorého nám zohnal Mahmoud a dostávame sa tak do Yazdu bez problémov. 

Hlavné námestie v Yazde
Hlavné námestie v Yazde 

Vystupujeme na hlavnom námestí a ohurujú nás dve veci - neskutočné teplo a dva minarety priamo pred nami. Nazrieme do mešity, ktorá je prvou, kde nám prikážu sa vyzuť. Opäť tu ale nenachádzame nič zaujímavé okrem všade prítomných kobercov a pár modliacich sa. Keďže vonku je minimálne 40 stupňov smerujeme rovno do klimatizovanej reštaurácie na obed (kebab samozrejme).

Tradičná iránska porcia ryže
Tradičná iránska porcia ryže 

Po obede je ale stále neskutočne teplo, až tak, že ani miestny bazár nemá otvorené takmer žiadne obchody. Väčšina ľudí si dáva siestu. Preto volíme ako naše útočisko druhú mešitu. Pred jej vstupom nám pomôžu miestni a vysvetlia nám, čo robiť s vrecúškami pripravenými pred vstupom - vyzujeme sa, odložíme tenisky do vrecúška a to si zoberieme so sebou.

V mešite je viacero hlavne mladých ľudí, ktorí sa potichu rozprávajú, oddychujú alebo priamo spia na zemi. Zďaleka sa to nedá porovnať s kresťanskými kostolmi, čo sa týka aktivít. Simulujeme teda životný štýl miestnych a na niekoľko desiatok minút si ľahneme v mešite na zem a oddychujeme kým prejde najväčšia horúčava.

Odpočívame v mešite
Odpočívame v mešite 

V podvečer vychádzame z mešity a život v meste je značne rušnejší. Ulice sú zaplnené, obchodíky otvorené a my okamžite poznávame, že sme v oveľa viac náboženskom meste ako predtým v Na'ine alebo Isfaháne. To podľa množstva žien oblečených v tradičných čiernych čádoroch a oddeleným vstupom pre ženy a mužov do niektorých budov. Miestni sú aj oveľa viac citlivejší na nás, ako cudzincov, zastavujú nás deti aj dospelí, aby s nami po anglicky mohli prehodiť aspoň pár slov.

Obrázok blogu
Vstup len pre ženy
Vstup len pre ženy 

My ale smerujeme do arény pozrieť sa na Zurkhaneh. Je to iránsky tradičný šport, ktorý v minulosti slúžil na cvičenie vojakov a ich fyzickú aj psychickú prípravu do bojov. Mal by zlepšovať akrobatické, ale aj silové schopnosti účastníkov a pritom posilňovať ich ducha v zmysle Perzsko - Islamskej kultúry.

Lístok pre každého nás vyjde asi jedno euro. Jedno cvičenie trvá asi 45 minút a je podľa mňa divácky absolútne nezaujímavé. Je to veľmi blízke dnešnému Crossfit-u, akurát že nikto z toho neurobil komerčný šport. Cvičiacich povzbudzuje neustálym spevom a bubnom jeden z účastníkov. Prekvapujú ma výkony mladých aj starších účastníkov, ako v hroznom teple vládzu toľko odcvičiť. Dvíhajú predmety pripomínajúce vojenské pomôcky ako napríklad štít. Práve tu stretávame na iránske pomery veľa turistov a v hľadisku sedí len pár domácich.

Po odchode z arény smerujeme na večeru do miestneho fast foodu. Sedíme na jeho streche opäť na fúzii stolu a stoličiek, ktorý je v Iráne tak obľúbený. Námestie je zrazu preplnené a miestny, pravdepodobne Imám (moslimský kňaz), niekoľko desiatok minút káže takým štýlom, že by aj Kontrafakt schoval do vrecka. V tomto momente ešte nemáme úplne jasno v tom, o aký obrad sa jedná. Preruší ho len silný zvuk výstrelu, pri ktorom mi prebehol celý život pred očami, no bol to len vybuchnutý balónik miestneho dieťaťa.

S plnými bruškami jedla z falošného McDonaldu (ktorý v Iráne nie je kvôli sankciám USA) utekáme na autobus. Ten nás zavezie do najjužnejšieho mesta, ktoré navštívime - Shiraz. Ide o nočný spoj, ktorý opäť mešká asi pol hodinu. Napriek tomu, že je to opäť VIP autobus, nespí sa v ňom najlepšie a do Shirazu prichádzame asi za 6 hodín úplne dolámaní. Je asi 7 hodín ráno, keď dorážame na náš hotel a padáme do postelí, vraj na pár minút ...

Ďalšia časť: Schizofrénia v Shiraze (Irán 4/5)

Helmut Posch

Helmut Posch

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  108x

Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík:  Irán 2018 - krajina inflácieMyanmar 2019 - domov budhizmuTranssibírska magistrála 2020Gruzínsko & Arménsko 201960 dní v Kanade (2017)Cestovateľské jednorázovkyMúdrostiOpustené miesta

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu