Dedina nahradená toxickým odpadom - Geamana

Autor: Helmut Posch | 23.9.2019 o 7:18 | (upravené 23.9.2019 o 9:07) Karma článku: 4,33 | Prečítané:  1708x

Už som sa poflakoval kade tade. Od panenských švajčiarských lesov cez všade prítomné skládky plastu v juhovýchodnej Ázii až po černobyľskú zónu. Jazero Geamana ale radím ekologicky k tým najhorším veciam, čo som kedy videl.

Minulý rok sme celkom nečakane skončili v Moldavsku, lebo sa nám deň pred odjazdom do Rumunska pokazil džíp a namiesto "offroad expedície" sme išli nakoniec bežným autom. Práve vďaka tomu sme sa ale dostali až do Moldavska, čo rozhodne neľutujeme. Tento rok to už vyšlo a preháňame sa v Rumunsku aj mimo ciest.

Nachádzame sa v druhom najväčšom meste Rumunska, v Kluži. Túlali sme sa tu po lese Hoia Baciu, ktorý je známy ako bermudský trojuholník Rumunska. Vraj tu záhadne miznú ľudia, pristáva UFO, prestávajú fungovať elektronické zariadenia a podobné haluze. Okrem toho, že sme tu prvýkrát na našej expedícii zapadli a zasvinili dve kolesá od blata tak, ako ešte nikdy, sme tu nič zaujímavé nepozorovali.

Vďaka tomuto zapadnutiu sme len tak tak stihli západ slnka na úpätí lesa. Ani tu nás okrem roja múch nič nevystrašilo.

Na druhý deň sme tak niekoľko minút čistili len jedno koleso. Chudák pumpár prišiel o všetky žetóny na wapku a musel ísť rozoberať kasičku.

Pekne vyčistení môžeme pokračovať v dnešnej ceste z Klužu do mesta Sebeš. Nejdeme ale po hlavnej ceste, čo by nám zabralo len pár hodín, ale rozhodli sme sa pre horský prejazd okolo obce Geamana, teda toho, čo z nej ostalo.

Nachádza sa kúsok od národného parku Apuseni, na okraji Karpatského oblúka. Ona sa tam síce nachádza, no je takmer celá zatopená toxickým odpadom obsahujúcim kyanid a ďalšie ťažké kovy z ťažby medi v jej okolí. 

V roku 1978 prezident Rumunska, pre mnohých diktátor, Nicolae Ceaușescu nakázal asi 400 obyvateľom dediny opustiť svoje príbytky, aby tu mohol vytvoriť "skládku" toxického odpadu z ťažby medi, ktorá tu mala začať.

Niektoré zdroje tvrdia, že každému za to ponúkol vtedy veľmi príjemných 2000 amerických dolárov. Hocijako by som chcel, moc tomu neverím. Špeciálne od človeka, ktorého aj samotný Gorbačov nazval "the Romanian führer". 

Nie každý chcel opustiť svoju rodnú obec, špeciálne pokiaľ nemal kam ísť. To však nebolo prekážkou pre ťažbu medi a postupne sa budovy Geamany začali strácať pod toxickým odpadom. Niet sa čo diviť, že ho pár ľudí neodradilo. Išlo o najväčšie ložiská medi v Rumunsku a v tej dobe aj Európe.

Dnes sa tu stále ťaží a toxické  "jazero" zaberá 130 hektárov. Ročne sa do neho vypustí 27 miliónov ton toxického odpadu. Viaceré organizácie sa snažia zastaviť ťažbu, no doposiaľ neúspešne. Povolenie na ťažbu stále existuje, aj keď mnohí ho spochybňujú, kvôli podozreniam z korupcie.

My ku Geamane prichádzame štrkovou cestou od "živej" obce Lupșa. Nachádzame tu starý most, vedúci od nikiaľ nikam. Keď na neho vyjdeme, prvýkrát sa nám otvára výhľad na Geamanu.

Pokračujeme ďalej lesnou cestou popri jazere a od začiatku si všímam dve veci: mierny zápach a úplné ticho. Stretávame len jednu babušku, ktorá za sebou ťahá hrable a pozerá na nás ako na mimozemšťanov.

Toto ticho preruší a naopak zápach znásobí jedna z viacerých rúr vypúšťajúcich zvláštnu tekutinu do jazera. Vyzerá to asi ako keď pustíte záhradnú hadicu naplno a tá má priemer jeden meter. Navyše z nej nejde čistá voda, ale šedá hustá tekutina, ktorá všetko zelené na okolí mení na šedé so zeleným odtieňom. 

Je toto ten problémový odpad? Pravdepodobne nie a ide skôr o neutralizačnú látku. V posledných rokoch sa snažia toxicitu neutralizovať vápnom. Toto môže byť jedna z jeho výpustí. 

Za pár stoviek metrov zabočíme na vedľajšiu cestu, kde je toľko blata, že tam autom ani nejdeme. Ideme pešo. Domnievame sa, že tu bude dobrý výhľad na celé "jazero". Po 20 minútach, keď sa vraciame k autu, konštatujeme, že síce sme výhľad nenašli, ale aspoň sme sa zablatili až po uši. Našťastie sme ešte relatívne ďaleko od jazera a nikto nekonšpiruje, či nemáme na sebe nejaký toxický odpad.

O pár stoviek metrov sa nám už ale želanie plní a nachádzame sa priamo pri Geamane. Dá sa povedať, že nad ňou. Z celej dediny ostala veža kostola a pár domčekov, ktoré stoja vo svahu. Pre obyvateľov týchto domčekov, ktorí odmietli opustiť Geamanu, to musí byť zaujímavý pocit, keď vás každým rokom toxický odpad stále viac a viac vytláča z domova.

Veža je zatopená možno o ďalší meter až dva viac oproti najnovšej fotke z internetu, ktorú som predtým videl. Jazero je stále hlbšie, vraj až o jeden meter ročne. Aktuálne väčšinu jeho plochy pokrýva relatívne tuhá, šedá (asi) tekutina. Pravdepodobne nejaká forma neutralizačného roztoku, možno práve vápna.

Okolo celého jazera, ale aj po ňom, sa ťahajú rúry, z ktorých cítiť vibrácie a počuť prúdiacu tekutinu. Pravdepodobne to je tá istá tekutina, ktorú sme videli, ako sa do jazera leje a vidíme ju aj pred sebou na povrchu jazera. Už stuhnutú.

Sú na nej viditeľné otlačené kopytá, laby a aj chodidlá. Keď tam vstúpi človek dobrovoľne, je hlúpy, no zvieratá sú obeťami našej bezohľadnosti voči prírode. Nevedia kam vstupujú, nie je to ich prirodzené prostredie.

Chvíľu sa celou dolinou ozývajú z diaľky prichádzajúce zvony kráv a štekot psa. Inak je tu až neprirodzený pokoj.

To narušuje môj retardovaný nápad. Poznáte, ako reaguje kola s mentoskami? Ako bude asi kola reagovať s toxickým odpadom? Možno nájdem zázračný spôsob riešenia tohoto problému! Po rozlúčení sa s ostatnými v prípade výbuchu, vyskúšam naliať asi deci koly do jazera a ... nič. Mohol som mať o deci koly viac, už sa nabudúce nebudem snažiť zachrániť prírodu ...

Kým ma napadne ďalší "úžasný" nápad radšej odchádzame. Ideme ďalej lesnou cestou okolo jazera, až prichádzame k očividne fungujúcim obydliam. Dve babušky hrabú seno a pozerajú na nás ako na zázrak. Tak im zakývam. Tak zazerajú ešte viac, no neodkývajú.

Niet sa čo diviť, že nemajú moc náladu na srandu. Na mape je hneď vedľa ich domu zakreslená cesta, po ktorej sme plánovali ísť aj my. To čo tu ale nachádzame je len poriadny hnus ...

Namiesto cesty ide o koryto potôčika. Najprv ho tvorí mierne penitá tekutina medenej farby - odpad z ťažby medi. Potom sa pridá niečo poriadne penité a biele - asi vápno, a tieto dve dokopy tvoria "peknú" zelenú tekutinu. Toto všetko je len pár metrov od krásnej prírody rumunských lesov. Neďaleko behajú kozy, sliepky a kravy. A všetko sa leje do jazera.

Smerujeme teda do kopca inou cestou. Značne viac prispôsobenou pre autá. Až prichádzame k samotnému lomu. Nechcem ho vyfarbovať ako centrum všetkého zla, no niekto to tak môže vnímať. Aj keď ja vidím centrum všetkého zla v chamtivosti ľudí.

Vstupujeme iba na okraj, keďže by sme tu vôbec nemali byť. Navyše je to nebezpečné, keďže nevieme, kde je čo a ako podkopané.

Vraciame sa späť k jazeru a pokračujeme hlbšie do údolia, kde by mal byť aj prejazd cez hrebeň, ktorým chceme prejsť. Narazíme na krásny pohľad na ešte nie "zošednutú" časť jazera. Značka hovorí, že je zakázané fotiť. A tak všetci fotíme, každý na svoje zariadenie.

Kedysi sa to tu hemžilo aj inými farbami - modrou, fialovou, zelenou, no dnes je toto už posledné farebne zaujímavé miesto jazera.

My sa od jazera pomaly vzďaľujeme prudkým stúpaním na hrebeň. Síce nám pomaly dochádza benzín a my sme stratili orientáciu na mape, no to sa nám nestáva prvýkrát, takže vládne vysmiata atmosféra. Až dokým naše auto neobklopí roj rozzúrených múch a nemôžeme si ísť ani odskočiť, inak by sme prišli o všetky údy. 

Nakoniec úspešne prídeme do dedinky Mămăligani na druhej strane hrebeňa. S jazerom sme sa rozlúčili posledným pohľadom z výšky.

My síce odchádzame, no príbeh toxického odpadu zaplavujúceho Geamanu nekončí. Už teraz v okolí znečisťuje podzemnú vodu ťažkými kovmi. Ak bude množstvo odpadu pribúdať, stále viac sa ho dostane do neďalekej rieky Arieș, ktorá sa vlieva do Tisy, Dunaja a následne Čierneho mora.

Bohužiaľ ešte ani tu nie sme na konci.

Keď sme vchádzali k jazeru popod starý, už nepoužívaný most, bolo na ňom napísané ...

“Don’t Forget Geamana. Save Rosia Montana now.”

Rosia Montana je obec vo vedľajšom údolí, ktorej hrozí podobný osud. Existuje idea o novom projekte, kde by sa pomocou použitia 40 ton kyanidu denne vyťažilo 300 kilogramov zlata. Množstvo toxického odpadu by bolo porovnateľné s tým v lome nad Geamanou. 

Rosia Montana má nevýhodu, že ma podobný charakter a umiestnenie ako Geamana. Takže je asi jasné, čo by s tým odpadom chceli spraviť. Ľudia proti tomu protestujú, spisujú petície a podobne aj Európska únia sa snaží zabrániť ďalšiemu zásadnému znečisteniu prírody vytvoreným odpadom.

Nám ostáva iba držať palce každému, kto je schopný proti tejto iniciatíve niečo spraviť. Dnes je to Geamana, za chvíľu možno Rosia Montana a o pár rokov to môže byť hociktorá iná dedina, pokiaľ sa trend okamžite nezastaví.

 

Zdroje informácií: https://www.opendemocracy.net/en/can-europe-make-it/romanias-unsolved-communist-ecological-disaster/https://wayhunter.wordpress.com/2017/10/19/toxic-lake-geamana-romania/.

 

Ak chceš viac obrázkov, videií a informácií, ktoré sa do blogu nedostali, sleduj moju Facebook stránku na https://www.facebook.com/helmutravel/.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kiska ponuku odmietol, koalícia PS, Spolu a Za ľudí nebude

Kiska je pripravený dohodnúť sa na inom riešení.

Glváč si mal podľa Threemy dohadovať biznis s Kočnerom

Mali tiež rozoberať, ako sa má rekonštruovať vláda po odchode Fica.

Píše Ivan Mikloš

Čia kauza je Gorila? (píše Ivan Mikloš)

Za Ficových vlád sa nepohlo s vyšetrovaním. Nie je to náhoda.


Už ste čítali?