reklama

Najväčšia opustená škola na Slovensku

Učebne, dielne, bazén, telocvičňa, internát ... toto všetko tu ostalo po 31. decembri 2013 na pospas osudu. Vtedy Stredné odborné účilište železničné ukončilo svoje pôsobenie. Čo z neho ostalo dnes?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (47)

Na to sme sa jednu sobotu boli pozrieť. Jediné čo vieme, je že je v správe ministerstva vnútra a to väčšinou napovedá, že k prosperite tak skoro smerovať nebude.

Sme na "konci Bratislavy" smerom na Pezinok a budova internátu nám už vráža do očí. Z vonku síce na prvý pohľad vyzerá solídne, no my tušíme, že dnu to bude iné a práve tam sa chystáme.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pred hlavným vchodom nás ale čaká prekvapenie. Naštartované nové auto, zadebnené vchodové dvere a fungujúci elektrický generátor, z ktorého idú káble priamo do budovy. Na čo ich tam kto potrebuje?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nás to ale neodradí a vchádzame do veľkých hál z druhej strany komplexu. Všetky dvere sa niekto snažil zabarikádovať a celkom mu to išlo, tak vchádzame malou dierou v stene. Haly sú prekvapivo veľké a pôsobia natoľko prepracovane, že až pochybujeme, či tento objekt naozaj patrí škole. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Očividne tu už aj niekto býval. Celkom ma prekvapuje relatívny poriadok v jeho príbytku. O to viac, keď vidím, že k životu potrebuje aj "externé substancie".

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Až teraz nás priestory presvedčia, že sa jednalo o časť školy. A to nijak inak, ako stoličkami, na ktorých som skoro prišiel o nervy počas 15 rokov na základnej a strednej škole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

A navyše samé pokyny, zoznamy, hárky a príručky ...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Je tu poriadny smrad a preto som celkom rád, že sa už presúvame do menších dielní.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pán učiteľ nebol žiadny amatér. Kabinet mal pekne za sklom a záclonkou, takže mohol sliediť na podvádzajúcich študentov pri písomkách. Pred odchodom mal očividne naponáhlo, keďže sa nepostaral ani o svoje maturitné práce a fotky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Očividne tu boli učitelia poriadní poctivci a brali žiakom karty. Aj tak sme si vždy priniesli nový balík! Tak ako vy vždy vymyslíte to, ako si pofajčiť počas pracovnej doby.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bohvie ako v časoch socialistických, no v posledných rokoch mal pán učiteľ priamy výhľad na tzv. "SIA CENTER". Zhodou náhod v tomto "SIA CENTER" je čínska reštaurácia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zborovňa majstrov, kabinety, šatne, ďalšie dielne ... nachádzame sa tu už minimálne hodinu a to sme zatiaľ prešli len pár percent objektu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jednoznačne najviac ma ale zaujala učebňa s niekoľkými desiatkami veľmi poučných kníh. Dnes je to pre mňa sranda, no ten kto toto musel čítať, nebodaj sa učiť, toho ľutujem.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Keď sa o tomto mali učiť, tak potrebovali aj vypnúť. No nemali tie možnosti ako my dnes, že si z telefónu pustíme akúkoľvek hudbu z našej galaxie. V tých časoch ste si museli priniesť "diskmen" alebo "wolkmen".

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

MS-DOS, predchodca Windowsu. S ním bolo moje poprvé s počítačom. 

Obrázok blogu

A kúsok od tohoto manuálu na použite pre prvý styk s počítačom v roku 1999 vidíme hlavnú budovu školy. No spojnica je zamknutá a nevieme sa do nej dostať. Ale to nás neodradí, ešte sa troška prejdeme okolo areálu a nachádzame dieru v plote a následne rozbité sklo na dverách, kade vstúpime dnu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Hneď na začiatok navštevujeme tú najzaujímavejšiu časť školy. Niečo, čo je málo kde možnosť vidieť, a to opustenú telocvičňu, bazén a posilňovňu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Sú v teda omnoho lepšom stave ako napríklad tie v Pripjati, na ktoré sa chodí pozerať celý svet. Ďalej pokračujeme do jedálne a kuchyne.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po kuchyni nás samozrejme čakajú ďalšie komunitné priestory. Napríklad spoločenská miestnosť z pohodených fotiek pána učiteľa.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A odtiaľto vstupujeme do desať poschodovej budovy internátu. Každé poschodie je rovnaké a zároveň úplne iné. Niektoré nás riadne poučí a niektoré riadne vystraší.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A opäť múdrosti do života! Inak aj vy vidíte ten vzájomný konflikt posledných troch bodov?

Obrázok blogu

Konečne prichádzame na to, na čo je pred budovou ten elektrický generátor. Na streche sa nachádza zariadenie, čo veľa ľudom dáva internety až domov.

Obrázok blogu

Už sme v budove skoro 4 hodiny no ešte nám ostáva administratívny blok. V tom si ale všimeme, že pri hlavnom vchode je zaparkovaný čierny mercedes. Po nejakom tom váhaní ešte rýchlo prebehneme to, čo sme doposiaľ nevideli.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po skoro 5 hodinách bez problémov opúšťame areál školy. Okrem Istrochemu si nepamätám, kedy by sme strávili toľko času v jednom objekte. Jednoznačne ide o najväčšiu opustenú školu a jeden z najväčších opustených komplexov na Slovensku. 

Dôvod ani žiadne ďalšie informácie ohľadom zatvorenia školy som nenašiel. Bola to ale jedna z najlepšie vybavených škôl v tých časoch. Pýcha socialistického školstva. Uvidíme, čo sa z nej stane možno o pár jednotiek alebo desiatok rokov. Nová škola asi ťažko.

Ak chceš viac obrázkov, videií a informácií, ktoré sa do blogu nedostali, sleduj moju Facebook stránku na https://www.facebook.com/helmutravel/.

Helmut Posch

Helmut Posch

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  108x

Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík:  Irán 2018 - krajina inflácieMyanmar 2019 - domov budhizmuTranssibírska magistrála 2020Gruzínsko & Arménsko 201960 dní v Kanade (2017)Cestovateľské jednorázovkyMúdrostiOpustené miesta

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu