Môj hodnotovo-politický pohľad alebo komu to hodím 29.2?

Autor: Helmut Posch | 25.2.2020 o 1:06 | Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1015x

Výnimočne upustím zo sarkastických opisov svojich ciest a preladím na vážnejšiu tému. Nie je ľahké písať takýto blog, chcel som ale poskytnúť svoj pohľad a možno ním niekomu pomôcť rozhodnúť sa, čo robiť najbližšiu sobotu.

Vždy som bol za čo najväčšiu otvorenosť a v mojom utopickom svete neexistujú žiadne "tabu" témy. Dôležité je len to, aby sa o nich diskutovalo na primeranej úrovni a s rešpektom k rozdielnym názorom. Aj keď si o tej druhej strane myslíme čokoľvek.

Neraz sa mi potvrdilo, že keď sme aj otvorili tú najcitlivejšiu tému s osobou na opačnej strane názorového portfólia, tak sme sa dokázali aspoň z časti pochopiť a navzájom sa neodcudzovať. Len keď budeme o svojich pohľadoch a názoroch rozprávať, môžu nás tí druhí pochopiť a nájdeme spoločné riešenie. Tak isto, ako my musíme počúvať.

Aj preto som sa rozhodol napísať tento blog pomedzi čisto cestovateľskú tematiku. Poskytnem svoj pohľad na to, ako vidím voľbu 29. februára, ktorý je do značnej miery ovplyvnený práve tým, čo som zažil počas svojich ciest. Nechcem na nikoho útočiť alebo ho poučovať. Len poskytnúť jeden z možných pohľadov na hodnotovo-politický svet.

Prečo vlastne ísť voliť?

Teraz by som mal asi uviesť nejaké brutálne argumenty, ktorými vás všetkých presvedčím, že treba ísť voliť. No takéto argumenty nemám, pretože som sa nad nimi nikdy nemusel zamýšľať. Ísť voliť je pre mňa samozrejmosť.

Ja chodím na každé voľby z vnútorného presvedčenia, že vždy keď sa ma niekto pýta na názor, chcem využiť tú možnosť a vyjadriť ho. A nie len politický, ale hocijaký. Zažil som, keď mi v tom ľudia, ktorí sa cítili silní, bránili. To bol pre mňa ten najhorší pocit.

Pokiaľ sa rozhodneme nevyužiť možnosť vyjadriť svoj názor, rozhodnú za nás iní. Navyše, my nebudeme mať žiadne morálne právo na to, aby sme výsledok kritizovali. Keď by to dopadlo najhoršie, tak onedlho nemusíme mať ani veľa iných práv, vďaka hlasom iných.

Veľa ľudí je sklamaných, pretože ich v minulosti politici sklamali. Jasné, že tým už hlas nikdy netreba dať. Ak by bola ale len 1% šanca, že niekto iný nás neoklame, stojí to za tých pár minút za štyri roky v sobotu hodiť hlas do urny

A teraz kde začať s rozhodovaním koho?

Uvedomujem si, že nemám dostatočné vedomosti a skúsenosti na to, aby som každé riešenie jednotlivých politických strán ohodnotil ako zlé alebo dobré. Preto sa potrebujem rozhodnúť na základe niečoho iného.

Pre mňa sú základný rozhodujúci faktor hodnoty, ktoré má daná strana. Najväčšou životnou hodnotou je pre mňa sloboda jednotlivca.

Sloboda jednotlivca pre mňa znamená, že každý môžeme konať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia tak, aby sme neobmedzovali slobodu iných a predovšetkým si za svoje činy následne niesli aj zodpovednosť. Uvedomujem si ale, že ako ľudstvo nie sme dokonalí a musíme si stanoviť určité zákazy, príkazy a regulácie, aby sme spoločne mohli existovať. Jednoznačne by ich ale malo byť čo najmenej.

Druhá hodnota je rovnosť. Tak ako na každého z nás svieti slnko úplne rovnako, tak isto by sme mali mať rovnaké možnosti od spoločnosti bez ohľadu na naše pohlavie, farbu pleti, národnosť, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu či výšku mesačného príjmu. 

Slovensko (a aj ja osobne) je bohužiaľ v tomto v porovnaní s rozvinutými krajinami sveta veľmi pozadu. Stále ale môžeme byť radi, že nie sme na úrovni napr. Iránu, kde vám za inú sexuálnu orientáciu môže hroziť ukameňovanie. Každopádne toto potrebujeme zlepšiť. Každý musí začať sám od seba - tak ako ja som sa rozhodol ísť do Iránu, spoznať viac moslimskú kultúru. Politici a smerovanie krajiny nás vie ale vo veľa veciach ovplyvniť, a preto je dôležité si vybrať tých správnych.

Z hodnôt vyplývajú konkrétne témy.

Aby mohli byť moje najdôležitejšie hodnoty celkovo naplnené, musíme sa venovať oblastiam, ktoré zaostávajú v tom, aby ich boli schopné naplniť. Buď si tieto oblasti stanovíme sami ako to robím ja, alebo si postupne prejdeme ponuku politických strán čo nám ponúkajú a vyberieme si to, čo nám najviac sedí. 

Aby boli tie moje hodnoty naplnené, vidím niekoľko oblastí alebo tém, ktoré potrebujeme zlepšiť, resp. nepokaziť:

Sloboda vierovyznania a spôsobu života. Z popisu mojich hodnôt by mohlo byť jasné, že podľa mňa štát nesmie byť vedený náboženskou ideológiou. A je jedno, či ide o islam, kresťanstvo alebo budhizmus. Vierovyznanie má byť slobodným rozhodnutím každého jednotlivca a ten sa ním môže riadiť. Nesmie ale nikomu prikazovať, ako sa má správať pokým s tým ten druhý nesúhlasí. Samozrejmosťou je, že na základe náboženskej ideológie nesmú byť tvorené zákony. 

Zdravotníctvo. Nie je možné aby v 21. storočí v krajine Európy zomieralo toľko ľudí na vyliečiteľné ochorenia ako u nás. Sme jedni z najhorších v EÚ. Lejeme do zdravotníctva milióny eur, no stále musíme chodiť pre časenky o 3. ráno, na vyšetrenia čakať mesiace a v ambulanciách počúvať sťažnosti personálu, aké je všetko zlé. A keď nás to už úplne vyčerpá a máme na to financie, ideme do súkromného zariadenia. Toto už naozaj ďalej nejde a slovenské zdravotníctvo potrebuje tvrdý reštart.

Školstvo. Naše školstvo zaspalo niekde v 90. rokoch. Žiaci sa učia naspamäť veci, ktoré nikdy v živote nepoužijú a zabudnú ich hneď, ako opustia v ten deň triedu. 21. storočie vyžaduje od ľudí úplne iné schopnosti (kritické myslenie, vyhodnocovanie informácii ...) ako storočia predtým a tomu sa treba prispôsobiť. My zatiaľ stojíme na mieste a hasíme to pár percentným zvýšením platov učiteľov. Mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny a ich vzory nemôžu byť frustrovaní učitelia ani ľudia, ktorí ich ľahko  manipulujú len vďaka tomu, že si nevedia vyhodnotiť informácie.

Regionálne rozdiely. Naozaj nemôžeme mať všetci rovnaké možnosti a mať pocit slobody, pokiaľ v niektorých okresoch je násobne väčší problém splniť si základné životné potreby. Vždy to síce tak bude, že vo veľkom meste budú niektoré veci jednoduchšie a niektoré zase ťažšie ako na vidieku. Čo najmenej by sa to ale malo týkať základných životných potrieb a už vôbec by tam nemal byť taký priepastný rozdiel.

Solidarita. Štát by mal pomáhať tým slabým a neklásť polená pod kolená tým silným. Určite ale nie slepo a musí očakávať za svoje peniaze hodnotu.

Transparentnosť a boj proti korupcii. Toto je mi až blbé, že to musím spomínať. Malo by byť jasné, že politik by mal byť osobnostným vzorom pre ľudí po trestno-právnej aj morálnej stránke. Akékoľvek relevantné podozrenie z korupčného správania by malo byť jeho koncom v politike, až pokým sa dokáže jeho nevina. 

V neposlednom rade je pre mňa dôležité, aby sa politická strana správala na úrovni, bola čitateľná a nesprávala sa (príliš) populisticky.

Ktorá strana teda spĺňa to čo očakávam?

Na základe práve spomenutých 6 tém alebo oblastí a mojich životných hodnôt môžeme postupne vylúčiť niektoré relevantné strany.

Najviac z nich (okrem iného) môžeme vylúčiť, pretože svoju politiku riadia na základe náboženskej ideológie: ĽSNS, SNS a KDH. Na posledný bod - transparentnosť a boj proti korupcii zomrie predovšetkým SMER - SD a z časti aj MOST - HÍD. Aj keď u nich mám predovšetkým problém s ich predovšetkým maďarskou agendou. 

Proti strane DOBRÁ VOĽBA toho až toľko nemám, skôr nevidím nič, čo by ma na nich malo zaujať. Ideologicky mi nie je blízka a žiadnymi navrhovanými riešeniami a prístupmi, ktoré by sa týkali mne dôležitých oblastí ma nezaujali. 

Strana SME RODINA najviac asi porušuje transparentnosť a boj voči korupcii kvôli veľmi pochybnej minulosti a morálnemu profilu svojho lídra. Taktiež z časti určujú svoju politiku na základe náboženskej ideológie a šíria nenávisť voči menšinám. Mimo iného, ich populistické návrhy riešení sú vrchol sám o sebe.

Pri OĽANO nemôžeme na boj proti korupcii povedať ani slovo. Niektoré nezávislé agentúry ich program ohodnotili veľmi pozitívne. Bohužiaľ svojou nečitateľnosťou, premenlivosťou postojov, nespoľahlivosťou si u mňa zatvárajú dvere. Celé to iba zhoršuje ich líder, ktorého úroveň správania sa ako politika je pre mňa na bode mrazu. V poslednom čase sa navyše rozhodli ísť cestou vnorenia náboženskej ideológie do jadra svojho programu a navyše tým vydierajú ostatné strany. Absolútne nie.

Ostali nám teda tri relevantné strany - Za ľudí, PS / SPOLU, SaS.

Ako sa to možno od "bratislavského slniečkára" neočakáva, osoba Andreja Kisku mi nesedí. Pochybujem o jeho morálnom profile. Najprv zarobil na požičiavaní veľmi drahých peňazí ľuďom, ktorí nemali inú možnosť a keď tieto drahé peniaze neboli schopní splácať, zobral im majetok. To je v poriadku, je to legálne a ja s tým nemám žiadny problém. Následne sa ale tvári ako filantrop storočia, vďaka Dobrému anjelovi a postavil si na tom prezidentskú kampaň.

Jeho politika je navyše veľmi nemastná, neslaná. Jeho vystúpenia mi pripomínajú skôr prejavy nejakého svätého, ktorý prinesie osvietenie ľudstvu a nie človeka, ktorý má ťah na bránu. Nikdy ma nezaujala ani dvojka na kandidátke, Remišová. Možno jej teraz budem krivdiť, ale ja som od nej nikdy nezachytil poriadne návrhy riešení. Každý raz, keď ju vidím v televízií, tak na niečo alebo niekoho iba nadáva.

Navyše postoje Za ľudí nie sú vždy úplne čitateľné a v niektorých témach sú ich názory príliš konzervatívne. Oceniť ale môžem ich kvalitný program (podľa analýz nezávislých agentúr). Z vyššie opísaného za mňa ZA ĽUDÍ nie.

Pri stranách PS / SPOLU a SaS to bolo pre mňa ťažké. Obidve sú mi hodnotovo blízke a každú pre mňa dôležitú tému majú v programe dobre pokrytú.

Nakoniec rozhodli dve veci. Tou prvou je, že PS / SPOLU sa nikdy nebáli vysloviť liberálne postoje (s ktorými som stotožnený) k rôznym témam. Zatiaľ čo SaS a predovšetkým Richard Sulík sa z viacerých snažil vytancovať tak nijako, napriek tomu, že pri zrode strany mal na to jasný názor.

Druhou vecou je to, že PS / SPOLU sú vo väčšine naozaj noví ľudia v politike a cítim z nich obrovskú chuť a energiu "makať".

Po osobnostnej (nie politickej) stránke je pre mňa Michal Truban dá sa povedať vzorom. Keďže sme pôsobili resp. pôsobíme v rovnakej oblasti, vnímam jeho prácu už dlhšie. Ako športovec viem, čo je to pripraviť sa na Ironmana a to mi vypovedá veľa o jeho pracovitosti a morálke. Biháriová ma oslovila svojimi postojmi k menšinám a ešte pred vstupom do PS ma oslovil Vladimír Šucha (12. na kandidátke) so svojimi pohľadmi na školstvo.

Toto sú dva dôvody, prečo som sa rozhodol voliť PS / SPOLU a nie SaS, aj keď je mi ľúto, že nemám dva hlasy.

(Ne)našiel si sa v mojom pohľade? Choď voliť!

V mojom pohľade si sa mohol nájsť a nemusel. Hocijako to ale je, niečo s tým môžeš spraviť, len keď pôjdeš sám voliť. Vyzerá to, že pôjde o asi najtesnejšie voľby v histórii našej krajiny a tvoj hlas sa určite hociktorej strane hodí.

 

Na záver.

Vyššie napísaný text je extrémnym zjednodušením môjho pohľadu a tak isto aj reality. Musel som vypustiť veľa detailov, aby si sa vôbec dočítal v tomto živote na koniec.

Tak isto niektoré veci vôbec nemusia byť tak, ako ich vidím ja. Možno som ich len zle pochopil alebo som nezachytil nejaké dôležité skutočnosti. Nehovorím, že musím mať pravdu (a s veľkou pravdepodobnosťou ju ani nemám).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hovorili mu šéf. Fico sa k Bödörovi nehlási

Norbert Bödör je prvým väzobne stíhaným oligarchom spájaným so Smerom.

Bödöra dali do väznice, ku ktorej sa Bonul nedostal

Oligarchova SBS služba má zmluvy s viacerými ústavmi.


Už ste čítali?